Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nielen štát, ale hlavne novovytvorené inštitúty samostatného štátu museli podľa Kozlíka preukázať svoju životaschopnosť.
Autor TASR
Bratislava 23. decembra (TASR) - Za kľúčový moment v ekonomickom vývoji samostatnej Slovenskej republiky považuje bývalý politik a niekdajší minister financií Sergej Kozlík úspešné prekonanie roku 1993 ako prvého roku jej existencie. Povedal to pre TASR pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia samostatnosti SR.
Nielen štát, ale hlavne novovytvorené inštitúty samostatného štátu museli podľa Kozlíka preukázať svoju životaschopnosť. "Popri prekonávaní bazálnych ekonomických problémov sa bolo treba vyrovnať so zavedením režimu dane z pridanej hodnoty, od štátneho rozpočtu bolo oddelené financovanie celého dôchodkového a zdravotného systému," skonštatoval.
Charakter štátu, ako tvrdí, od podstaty zmenila privatizácia, ktorá sa odohrala vo viacerých vlnách. Jej realizácia bola podľa jeho slov podmienkou pre priznanie statusu rozvinutej trhovej ekonomiky, čo zároveň malo vplyv na ratingové hodnotenie krajiny, dostupnosť úverov a výšku úrokových sadzieb.
"Pomyselnú hranicu 50 percent súkromného vlastníctva dosiahla SR v roku 1998, privatizácii strategických sieťových odvetví a bánk mal zabrániť osobitný zákon. Po jeho zrušení počas Dzurindových vlád došlo k privatizácii aj týchto sektorov hospodárstva, následky čoho nesie Slovensko doposiaľ," uviedol.
Súčasná energetická kríza je podľa bývalého šéfa rezortu financií toho odrazom. Poukazuje aj na odliv miliárd eur zdrojov do zahraničia. Za dôležitý moment považuje vstup Slovenska do Európskej únie. "Ten posilnil záujem veľkých investorov viazaných najmä na automobilový priemysel a elektrotechniku o investovanie na Slovensku. Dôležitý bol aj vstup Slovenska do schengenského priestoru," poznamenal.
Samotné zavedenie eura nie je podľa Kozlíka ani výhodou, ani nevýhodou. Tvrdí, že používanie vlastnej meny, ako v ČR, Maďarsku a Poľsku dáva krajinám možnosť aktívne nakladať s kurzom oproti euru či doláru, čo vytvára väčšiu flexibilitu, avšak len v obmedzenej miere. "Na druhej strane, najmä v krízových časoch, robí najmä malé krajiny zraniteľnejšími a citlivejšími vo vzťahu k vývoju obchodnej a platobnej bilancie," podotkol.
Kozlík sa vyjadril aj k ekonomickému porovnaniu Slovenska a Česka po 30 rokoch. Česká republika, ako tvrdí, zdedila lepšie východiskové predpoklady, silnejšiu výkonnosť. Taktiež vybudovanejšiu infraštruktúru, vyššiu mieru finalizácie produkcie či efektívnejšie zahraničnoobchodné zastúpenia, čo si podľa neho aj doposiaľ udržala. "Porovnávanie ČR a SR je tak trochu žabomyšie a hlavným kritériom zostáva porovnávanie s výkonnosťou vyspelých svetových a európskych ekonomík. Tam obe krajiny naďalej výrazne zaostávame. Vo všetkých oblastiach, nielen v ekonomickej sfére," vyhlásil.
Nielen štát, ale hlavne novovytvorené inštitúty samostatného štátu museli podľa Kozlíka preukázať svoju životaschopnosť. "Popri prekonávaní bazálnych ekonomických problémov sa bolo treba vyrovnať so zavedením režimu dane z pridanej hodnoty, od štátneho rozpočtu bolo oddelené financovanie celého dôchodkového a zdravotného systému," skonštatoval.
Charakter štátu, ako tvrdí, od podstaty zmenila privatizácia, ktorá sa odohrala vo viacerých vlnách. Jej realizácia bola podľa jeho slov podmienkou pre priznanie statusu rozvinutej trhovej ekonomiky, čo zároveň malo vplyv na ratingové hodnotenie krajiny, dostupnosť úverov a výšku úrokových sadzieb.
"Pomyselnú hranicu 50 percent súkromného vlastníctva dosiahla SR v roku 1998, privatizácii strategických sieťových odvetví a bánk mal zabrániť osobitný zákon. Po jeho zrušení počas Dzurindových vlád došlo k privatizácii aj týchto sektorov hospodárstva, následky čoho nesie Slovensko doposiaľ," uviedol.
Súčasná energetická kríza je podľa bývalého šéfa rezortu financií toho odrazom. Poukazuje aj na odliv miliárd eur zdrojov do zahraničia. Za dôležitý moment považuje vstup Slovenska do Európskej únie. "Ten posilnil záujem veľkých investorov viazaných najmä na automobilový priemysel a elektrotechniku o investovanie na Slovensku. Dôležitý bol aj vstup Slovenska do schengenského priestoru," poznamenal.
Samotné zavedenie eura nie je podľa Kozlíka ani výhodou, ani nevýhodou. Tvrdí, že používanie vlastnej meny, ako v ČR, Maďarsku a Poľsku dáva krajinám možnosť aktívne nakladať s kurzom oproti euru či doláru, čo vytvára väčšiu flexibilitu, avšak len v obmedzenej miere. "Na druhej strane, najmä v krízových časoch, robí najmä malé krajiny zraniteľnejšími a citlivejšími vo vzťahu k vývoju obchodnej a platobnej bilancie," podotkol.
Kozlík sa vyjadril aj k ekonomickému porovnaniu Slovenska a Česka po 30 rokoch. Česká republika, ako tvrdí, zdedila lepšie východiskové predpoklady, silnejšiu výkonnosť. Taktiež vybudovanejšiu infraštruktúru, vyššiu mieru finalizácie produkcie či efektívnejšie zahraničnoobchodné zastúpenia, čo si podľa neho aj doposiaľ udržala. "Porovnávanie ČR a SR je tak trochu žabomyšie a hlavným kritériom zostáva porovnávanie s výkonnosťou vyspelých svetových a európskych ekonomík. Tam obe krajiny naďalej výrazne zaostávame. Vo všetkých oblastiach, nielen v ekonomickej sfére," vyhlásil.
