Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Peniaze získané z privatizácie strategických podnikov boli podľa bývalého ministra financií "trestuhodne premrhané".
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) - Za existencie samostatnej Slovenskej republiky bola najväčšou chybou privatizácia strategických sieťových odvetví a bánk. Prinieslo to stratu bezprostredného dosahu štátu na kľúčové odvetvia, ktoré si veľké európske štáty zachovali. Doposiaľ to aj znamená odlev mnohých miliárd eur zdrojov do zahraničia. Pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia samostatnosti SR to pre TASR povedal bývalý politik a niekdajší minister financií Sergej Kozlík.
"Mnohé nezvratné chyby sa udiali už počas federácie. Vnútorný trh bol po zavedení konvertibilnej meny sprevádzanej prudkou infláciou predčasne úplne otvorený konkurenčne lepšie pripraveným veľkým zahraničným firmám," skonštatoval. V malej privatizácii boli, ako tvrdí, sprivatizované veľkoobchodné a maloobchodné prevádzky, čím tuzemskí veľkovýrobcovia textilu, obuvi, nábytku a ďalší stratili kontakt s trhom a nedokázali konkurovať dravým zahraničným producentom. "Často dodávajúcim za výpredajové dumpingové ceny," podotkol.
Rozsypali sa, ako Kozlík ďalej uviedol, celé odvetvia spotrebného priemyslu. Kupónová privatizácia priniesla podľa jeho slov anonymných neadresných vlastníkov a umožnila vznik finančných skupín. "Štát z nej nezískal ani korunu, väčšina malých investorov - DIK-ov o svoje malé podiely prišla. Podiel malej a kupónovej privatizácie na privatizovanom majetku SR tvoril zhruba 33 percent," povedal.
Peniaze získané z privatizácie strategických podnikov boli podľa bývalého ministra financií "trestuhodne premrhané". "Za daného stavu štát nie je v stave promptne reagovať na podobné výzvy, ako je súčasná energetická kríza," skonštatoval. Chybou bolo podľa neho aj otvorenie vnútorného trhu pre zahraničné obchodné reťazce bez toho, aby štát pre ne vymedzil ako podmienku dodržanie stanoveného podielu domácej produkcie v konkrétnych komoditách. "Malo to za následok prepad podielu domácej produkcie v obchodných sieťach pod 40 percent," spresnil Kozlík.
Vážnym problémom podľa neho zostáva čerpanie a smerovanie prostriedkov, ktoré Slovensko získava z Európskej únie. Bývalý šéf rezortu financií tvrdí, že nielenže sa nečerpajú v dostatočnej miere, financuje sa z nich vo veľkom objeme množstvo krátkodobých programov, ktoré neprispievajú k posilneniu potenciálu Slovenska. "Sú ťažko kontrolovateľné a sú zdrojom korupcie," podotkol. Tieto chyby sa podľa neho prejavujú už takmer 20 rokov, od samotného vstupu Slovenska do Únie. "To je aj príčinou toho, že Slovensko ustrnulo v investičnom rozvoji," vyhlásil.
"Mnohé nezvratné chyby sa udiali už počas federácie. Vnútorný trh bol po zavedení konvertibilnej meny sprevádzanej prudkou infláciou predčasne úplne otvorený konkurenčne lepšie pripraveným veľkým zahraničným firmám," skonštatoval. V malej privatizácii boli, ako tvrdí, sprivatizované veľkoobchodné a maloobchodné prevádzky, čím tuzemskí veľkovýrobcovia textilu, obuvi, nábytku a ďalší stratili kontakt s trhom a nedokázali konkurovať dravým zahraničným producentom. "Často dodávajúcim za výpredajové dumpingové ceny," podotkol.
Rozsypali sa, ako Kozlík ďalej uviedol, celé odvetvia spotrebného priemyslu. Kupónová privatizácia priniesla podľa jeho slov anonymných neadresných vlastníkov a umožnila vznik finančných skupín. "Štát z nej nezískal ani korunu, väčšina malých investorov - DIK-ov o svoje malé podiely prišla. Podiel malej a kupónovej privatizácie na privatizovanom majetku SR tvoril zhruba 33 percent," povedal.
Peniaze získané z privatizácie strategických podnikov boli podľa bývalého ministra financií "trestuhodne premrhané". "Za daného stavu štát nie je v stave promptne reagovať na podobné výzvy, ako je súčasná energetická kríza," skonštatoval. Chybou bolo podľa neho aj otvorenie vnútorného trhu pre zahraničné obchodné reťazce bez toho, aby štát pre ne vymedzil ako podmienku dodržanie stanoveného podielu domácej produkcie v konkrétnych komoditách. "Malo to za následok prepad podielu domácej produkcie v obchodných sieťach pod 40 percent," spresnil Kozlík.
Vážnym problémom podľa neho zostáva čerpanie a smerovanie prostriedkov, ktoré Slovensko získava z Európskej únie. Bývalý šéf rezortu financií tvrdí, že nielenže sa nečerpajú v dostatočnej miere, financuje sa z nich vo veľkom objeme množstvo krátkodobých programov, ktoré neprispievajú k posilneniu potenciálu Slovenska. "Sú ťažko kontrolovateľné a sú zdrojom korupcie," podotkol. Tieto chyby sa podľa neho prejavujú už takmer 20 rokov, od samotného vstupu Slovenska do Únie. "To je aj príčinou toho, že Slovensko ustrnulo v investičnom rozvoji," vyhlásil.
