Bratislava 21. decembra (TASR) - Slovensko sa dokázalo po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR) postaviť na vlastné nohy, preukázalo životaschopnosť a zaradilo sa do medzinárodného spoločenstva a medzinárodnej deľby práce. Bolo to však aj obdobie premrhaných príležitostí a tiež obdobie, keď nám vyspelé krajiny západu nič nedarovali. Takto vníma ekonomický vývoj Slovenska za 30 rokov od rozdelenia ČSFR bývalý politik a niekdajší minister financií Sergej Kozlík.

"Vyspelé krajiny západu nám nič nedarovali, obsadili naše trhy a využili politický tlak," skonštatoval pre TASR s tým, že po roku 1998 poskupovali takmer všetky strategické podniky sieťových odvetví a kľúčové banky.

To podľa Kozlíka znamenalo a doposiaľ znamená odliv miliárd eur zdrojov zo Slovenska do zahraničia. Nátlakové pozície, ako tvrdí, uplatnili západné krajiny aj pri vstupe Slovenska do Európskej únie, keď vo viacerých kapitolách, najmä v oblasti poľnohospodárstva, vnútili podmienky, ktoré pre SR boli nevýhodné a ktoré trvajú doposiaľ. "S tým sme v novembri 1989 nerátali. Posunuli sme sa, ale svoj tieň sme neprekročili. Týka sa to všetkých postsocialistických krajín Európy," uviedol.

Východisková hospodárska pozícia samostatnej SR nebola podľa jeho slov ružová. V čase delenia federácie, ako poznamenal, sa nezriedka objavovali názory, že po rozdelení federálneho štátu Slovensko padne na kolená a že česká koruna bude trikrát silnejšia ako slovenská.

"Ak k tomu pridáme nedôveru medzinárodných finančných inštitúcií ako MMF a Svetová banka, takmer okamžitý rozpad menovej únie s ČR začiatkom roku 1993, minimálnu úroveň slovenských devízových rezerv, začiatky fungovania samostatného štátu boli naozaj ťažké. Hlavnou úlohou v prvých mesiacoch samostatnosti bolo zabrániť kolapsu nového štátu," povedal bývalý minister financií. Vo februári 1993 podľa neho dokázala vláda promptne reagovať na kritickú ekonomickú situáciu.