Brusel/Londýn 6. decembra (TASR) - Británia a Európska únia sa v nedeľu pokúsia dosiahnuť dohodu o vzájomných obchodných vzťahoch od budúceho roka, keď už nebude platiť prechodné obdobie po vystúpení Londýna z EÚ. Nedohoda bude znamenať ukončenie bezproblémových obchodných vzťahov, otrasy na trhoch a vysokú cenu, ktorú obe strany budú musieť zaplatiť.

V prípade odchodu Británie z EÚ bez dohody hrozí podľa agentúry Reuters viacero rizík. Okrem problémov vo vzájomnom obchode doplatia na tvrdý brexit samotné ekonomiky, dôsledky pocíti aj britská libra a očakávané zhoršenie vzťahov v samotnej EÚ môže nepriaznivo ovplyvniť jej pozíciu.

Čo sa týka obchodu, v prípade nedohody by Británia od 1. januára stratila bezproblémový prístup na jednotný trh Európskej únie so 450 miliónmi spotrebiteľov. Spoločné obchodné vzťahy sa začnú riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), čo znamená, že Británia sa pre EÚ, napriek pôvodným väzbám, stane rovnakým obchodným partnerom ako napríklad Austrália. EÚ je pritom najväčším obchodným partnerom Británie.

Londýn na produkty z EÚ uvalí dovozné clá a rovnaký krok urobí voči Británii Brusel. Navyše, aj obchodné bariéry mimo ciel skomplikujú vzájomný obchod, čo bude znamenať zvýšenie cien pre firmy aj zákazníkov.

Očakávajú sa problémy na hraniciach, najmä na hlavných hraničných priechodoch. To zvyšuje riziko dodávok určitých potravín do Británie, ktorá až 60 % čerstvých potravín dováža. Akékoľvek narušenie doterajších bezproblémových dodávok by výrazne pocítili sektory vyrábajúce v rámci systému just-in-time, ktoré sa spoliehajú na plynulé dodávky jednotlivých komponentov. Ide najmä o automobilový a potravinársky sektor. Problémy by však mohli byť aj pri dodávkach iných výrobkov, ako sú textilné, farmaceutické, chemické a ropné produkty.

Odchod Londýna bez dohody by podľa britského Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) stál britskú ekonomiku okrem už predpokladaných strát v dôsledku samotného brexitu ďalšie 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ako úrad dodal, zavedenie ciel na základe pravidiel WTO a problémy na hraniciach by zasiahli aj tie odvetvia ekonomiky, ktoré z pandémie nového koronavírusu vyšli do veľkej miery bez úhony.

Dlhodobejší vplyv bude finančne nákladný ako pre Britániu, tak aj pre 27 štátov EÚ. Pocíti to napríklad Nemecko, ktoré je z členských štátov najväčším obchodným partnerom Británie.

Ekonomický šok pocítia však aj iné krajiny kontinentálnej Európy, pričom ekonómovia odhadujú, že najviac sa tvrdý brexit odrazí na vývoji ekonomík Írska, Holandska, Belgicka, Francúzska, Luxemburska, Malty a Poľska. Ako uviedol Inštitút pre hospodársky výskum v Halle, firmy z EÚ, vyvážajúce do Británie, by v prípade neuzatvorenia dohody mohli prísť o viac než 700.000 pracovných miest.

Nepriaznivé dôsledky pocíti aj britská libra. Investori a banky stále predpokladajú, že k dohode nakoniec dôjde, takže iný výsledok by podľa väčšiny analytikov výrazne otriasol kurzom britskej meny.

Dokazuje to nečakaný výsledok referenda o vystúpení Británie z EÚ 24. júna 2016, pri ktorom sa pôvodne očakávalo, že Briti odhlasujú zotrvanie v EÚ. Rozhodnutie o odchode znamenalo pád kurzu libry oproti doláru o 8 %. Bol to najväčší jednodňový prepad kurzu libry od 70. rokov 20. storočia.

Svetové finančné centrum City of London je do veľkej miery na samotný brexit pripravené, keďže rokovania o obchode sa tohto sektora netýkajú. Väčšina bánk a investorov si už našla spôsob, ako si s brexitom poradiť, na druhej strane, z dlhodobého hľadiska sa dôsledky zatiaľ predvídať nedajú. Navyše, Európska únia sa podľa všetkého bude usilovať postupne zvýšiť svoj podiel na tomto trhu na úkor City Of London.

Nedohoda predstavuje riziko aj pre budúcu situáciu v Európskej únii. Brusel a Londýn sa budú vzájomne obviňovať za akékoľvek problémy, ktoré odchod Británie bez dohody prinesie. Očakávané spory v EÚ pre rôzne záujmy jednotlivých krajín budú spoločenstvo oslabovať, a to práve v čase, keď EÚ zápasí s nástupom Číny, rastúcou agresivitou Ruska a ekonomickými problémami v dôsledku pandémie nového koronavírusu.