Z dane z príjmu fyzických osôb dostávajú samosprávne kraje 30 % a obce a mestá spolu 70 %.
Autor TASR
Bratislava 11. júna (TASR) - Združenie samosprávnych krajov SK8 nesúhlasí s novelou zákona o dani z príjmov, ktorú do parlamentu predkladajú členovia poslaneckého klubu Mosta-Híd. Samosprávnym krajom prekáža, že s nimi o návrhu poslanci nerokovali a že neprešiel ani pripomienkovým konaním, uviedol po pondelkovom (10. 6.) rokovaní zoskupenia vo Vysokých Tatrách jeho predseda Jozef Viskupič.
"Predkladatelia úmyselne vynechali finančné dosahy návrhu. Mestá a obce prídu o peniaze, čo sa nenachádza ani v dôvodovej správe," povedal Viskupič. Krajských, mestských a obecných samospráv sa podľa neho tento návrh v prípade schválenia dotkne vo forme "obrovských výpadkov" príjmov. "Zásadne odmietame túto novelu, kým sa nebudeme rozprávať o tom, ako sa dá tento výpadok príjmov nahradiť," ozrejmil Viskupič a pripomenul, že už teraz sú rozpočty samospráv značne napnuté.
Z dane z príjmu fyzických osôb dostávajú samosprávne kraje 30 % a obce a mestá spolu 70 %. Pokiaľ parlament schváli poslanecký návrh na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, bude to mať podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,1 % HDP, čo predstavuje v roku 2020 136 miliónov eur. Z toho cez pokles výnosu tejto dane prídu samosprávy o 149 miliónov eur a štát by, naopak, v dôsledku zvýšenia spotreby vybral o 13 miliónov eur viac na dani z pridanej hodnoty, uviedli analytici RRZ.
"Predkladatelia úmyselne vynechali finančné dosahy návrhu. Mestá a obce prídu o peniaze, čo sa nenachádza ani v dôvodovej správe," povedal Viskupič. Krajských, mestských a obecných samospráv sa podľa neho tento návrh v prípade schválenia dotkne vo forme "obrovských výpadkov" príjmov. "Zásadne odmietame túto novelu, kým sa nebudeme rozprávať o tom, ako sa dá tento výpadok príjmov nahradiť," ozrejmil Viskupič a pripomenul, že už teraz sú rozpočty samospráv značne napnuté.
Z dane z príjmu fyzických osôb dostávajú samosprávne kraje 30 % a obce a mestá spolu 70 %. Pokiaľ parlament schváli poslanecký návrh na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, bude to mať podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,1 % HDP, čo predstavuje v roku 2020 136 miliónov eur. Z toho cez pokles výnosu tejto dane prídu samosprávy o 149 miliónov eur a štát by, naopak, v dôsledku zvýšenia spotreby vybral o 13 miliónov eur viac na dani z pridanej hodnoty, uviedli analytici RRZ.