Mnohí farmári v súčasnosti platia zamestnancov namiesto peňazí naturáliami a namiesto nákupu či prenájmu techniky si stroje vzájomne požičiavajú.
Autor TASR
Atény 1. augusta (TASR) - Finančná kríza v Grécku, ktorú znásobilo zatvorenie bánk na niekoľko týždňov, zasiahla do bežného života väčšiny Grékov. Najviac ale ovplyvnila ľudí na vidieku a najmä farmárov. Tí preto vo väčšej miere začali využívať barterové obchody. Informovala o tom agentúra Reuters.
Mnohí farmári v súčasnosti platia zamestnancov namiesto peňazí naturáliami a namiesto nákupu či prenájmu techniky si stroje vzájomne požičiavajú. Takto dnes funguje aj pestovateľ bavlny Mimis Tsakanikas (41), ktorého najväčšou obavou do zatvorenia bánk boli výpadky elektriny a nájazdy diviakov. Dnes je jeho najväčšou starosťou, ako zaplatiť dodávateľov a riešiť dohody so zákazníkmi, ktorí rovnako nemajú peniaze, aby zaplatili za jeho tovar.
Farmár sa preto rozhodol podobne ako iní využiť barterový obchod známy už z dávnych čias. V súčasnosti platí niektorých zamestnancov namiesto peniazmi úrodou ďateliny a s ostatnými farmármi si vzájomne požičiavajú stroje.
"Je to nočná mora," povedal Tsakanikas, ktorý si v júli prenajal pole, pričom za prenájom plánuje zaplatiť časťou úrody. "Dlhujem peniaze množstvu ľudí - na čerpacích staniciach či vo firmách na opravu strojov. Musím chodiť do banky každý deň a peniaze, ktoré odtiaľ vyberiem, mi nestačia," dodal farmár, ktorý okrem bavlny a ďateliny pestuje aj kukuricu a zeleninu.
Ako dodal, rozhodol sa preto využiť výmenný obchod. "To tu bolo už v minulosti, no momentálne sa táto forma obchodu ešte viac rozmáha," povedal s tým, že príbuzní a známi si teraz pomáhajú, ako vedia.
Údaje o rozsahu barterových obchodov nie sú známe, keďže väčšina týchto transakcií sa uskutočňuje neoficiálne. No aktivita na internete a neoficiálne vyjadrenia farmárov a podnikov ukazujú, že výmenný obchod je na vzostupe.
"Výmenný obchod bol v dávnych dobách súčasťou bežného života Grékov," povedal ekonóm a profesor na univerzite v Patrase Haris Lambropulos. Ako dodal, v minulosti fungoval barter najmä medzi rodinami a na individuálnej úrovni, v dôsledku súčasnej krízy a zavedenia kapitálových kontrol ale nabral na intenzite.
Na to poukazuje internetový portál Tradenow, ktorý spustili pred troma rokmi s cieľom umožniť výmenný obchod s rôznym tovarom, od potravín až po technológie. Podľa Tradenow sa počet používateľov stránky, ako aj objem transakcií od zavedenia kapitálových kontrol 29. júna oproti predchádzajúcemu obdobiu zdvojnásobil. "Pred zavedením kapitálových kontrol sme to boli my, kto oslovoval jednotlivé firmy, aby sa registrovali," povedal šéf spoločnosti Jannis Delijannis. "Teraz sa podniky o registráciu samé zaujímajú," dodal.
Ďalším, ktorý ponúka farmárom výmenný obchod napríklad v oblasti poľnohospodárskej techniky, je portál Mermix. Existuje tri mesiace a registrovaná je v ňom zhruba stovka farmárov. "Pri kapitálových kontrolách a limitoch na bankové transakcie farmári stále viac využívajú model, ako je tento, keďže trh s agrotechnikou je drahý," povedal v súvislosti so zavedením portálu Mermix jeho zakladateľ Christos Stamatis. Niektoré obchody na internete sú menšieho rozsahu, napríklad 10 litrov vína za 20 kilogramov ryže. Väčšie zahŕňajú obchod s pozemkami či strojmi.
Niektorí farmári poskytnú stroje výmenou za časť úrody alebo agroprodukty, na ktoré je však potrebné počkať. Ako uviedol Kostas Zavlagas, ktorý pestuje bavlnu, pšenicu a ďatelinu, inému farmárovi poskytol potrebné súčiastky do strojov a niekoľko balíkov sena, pričom farmár nemal čím zaplatiť. "Chce mi zaplatiť neskôr, ak pôjde všetko, ako má. Asi mi zaplatí syrom," povedal Zavlagas.
Rozmáhajúci sa barter ale stále viac zaujíma daňovú správu, ktorá sa obáva, či táto forma obchodu nepodporuje daňové úniky. "Barterový obchod nie je nezákonný, ak pri každej transakcii je vystavený príslušný dokument," povedal Christos Kyriazopulos z protikorupčnej jednotky na ministerstve financií. Zároveň dodal, že tento fenomén pozorne sledujú.
Mnohí farmári v súčasnosti platia zamestnancov namiesto peňazí naturáliami a namiesto nákupu či prenájmu techniky si stroje vzájomne požičiavajú. Takto dnes funguje aj pestovateľ bavlny Mimis Tsakanikas (41), ktorého najväčšou obavou do zatvorenia bánk boli výpadky elektriny a nájazdy diviakov. Dnes je jeho najväčšou starosťou, ako zaplatiť dodávateľov a riešiť dohody so zákazníkmi, ktorí rovnako nemajú peniaze, aby zaplatili za jeho tovar.
Farmár sa preto rozhodol podobne ako iní využiť barterový obchod známy už z dávnych čias. V súčasnosti platí niektorých zamestnancov namiesto peniazmi úrodou ďateliny a s ostatnými farmármi si vzájomne požičiavajú stroje.
"Je to nočná mora," povedal Tsakanikas, ktorý si v júli prenajal pole, pričom za prenájom plánuje zaplatiť časťou úrody. "Dlhujem peniaze množstvu ľudí - na čerpacích staniciach či vo firmách na opravu strojov. Musím chodiť do banky každý deň a peniaze, ktoré odtiaľ vyberiem, mi nestačia," dodal farmár, ktorý okrem bavlny a ďateliny pestuje aj kukuricu a zeleninu.
Ako dodal, rozhodol sa preto využiť výmenný obchod. "To tu bolo už v minulosti, no momentálne sa táto forma obchodu ešte viac rozmáha," povedal s tým, že príbuzní a známi si teraz pomáhajú, ako vedia.
Údaje o rozsahu barterových obchodov nie sú známe, keďže väčšina týchto transakcií sa uskutočňuje neoficiálne. No aktivita na internete a neoficiálne vyjadrenia farmárov a podnikov ukazujú, že výmenný obchod je na vzostupe.
"Výmenný obchod bol v dávnych dobách súčasťou bežného života Grékov," povedal ekonóm a profesor na univerzite v Patrase Haris Lambropulos. Ako dodal, v minulosti fungoval barter najmä medzi rodinami a na individuálnej úrovni, v dôsledku súčasnej krízy a zavedenia kapitálových kontrol ale nabral na intenzite.
Na to poukazuje internetový portál Tradenow, ktorý spustili pred troma rokmi s cieľom umožniť výmenný obchod s rôznym tovarom, od potravín až po technológie. Podľa Tradenow sa počet používateľov stránky, ako aj objem transakcií od zavedenia kapitálových kontrol 29. júna oproti predchádzajúcemu obdobiu zdvojnásobil. "Pred zavedením kapitálových kontrol sme to boli my, kto oslovoval jednotlivé firmy, aby sa registrovali," povedal šéf spoločnosti Jannis Delijannis. "Teraz sa podniky o registráciu samé zaujímajú," dodal.
Ďalším, ktorý ponúka farmárom výmenný obchod napríklad v oblasti poľnohospodárskej techniky, je portál Mermix. Existuje tri mesiace a registrovaná je v ňom zhruba stovka farmárov. "Pri kapitálových kontrolách a limitoch na bankové transakcie farmári stále viac využívajú model, ako je tento, keďže trh s agrotechnikou je drahý," povedal v súvislosti so zavedením portálu Mermix jeho zakladateľ Christos Stamatis. Niektoré obchody na internete sú menšieho rozsahu, napríklad 10 litrov vína za 20 kilogramov ryže. Väčšie zahŕňajú obchod s pozemkami či strojmi.
Niektorí farmári poskytnú stroje výmenou za časť úrody alebo agroprodukty, na ktoré je však potrebné počkať. Ako uviedol Kostas Zavlagas, ktorý pestuje bavlnu, pšenicu a ďatelinu, inému farmárovi poskytol potrebné súčiastky do strojov a niekoľko balíkov sena, pričom farmár nemal čím zaplatiť. "Chce mi zaplatiť neskôr, ak pôjde všetko, ako má. Asi mi zaplatí syrom," povedal Zavlagas.
Rozmáhajúci sa barter ale stále viac zaujíma daňovú správu, ktorá sa obáva, či táto forma obchodu nepodporuje daňové úniky. "Barterový obchod nie je nezákonný, ak pri každej transakcii je vystavený príslušný dokument," povedal Christos Kyriazopulos z protikorupčnej jednotky na ministerstve financií. Zároveň dodal, že tento fenomén pozorne sledujú.