Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Hanuláka bude po tejto kríze tlak na rozvoj a udržiavanie infraštruktúry.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) – Hospodárska kríza vyvolaná pandémiou ochorenia COVID-19 zmení pohľad na veľké energetické projekty, akými sú centrálne zásobovanie teplom, či veľké elektrárne a rozvodné siete. Práve veľká energetika funguje aj v období obmedzení vyvolaných pandémiou bez problémov a potvrdila svoju opodstatnenosť. Povedal to v podcaste portálu Slovgas Otvorene o plyne Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group.
"Veľká energetika bude prežívať a malé zdroje budú skôr takými experimentmi," povedal Hanulák. Udalosti posledných týždňov podľa neho zvýšia význam veľkých dodávateľov energií a prevádzkovateľov sietí v očiach verejnosti. Po skončení krízy by tak mali peniaze na naštartovanie sektora prúdiť práve do posilnenia bezpečnosti dodávok a do energetickej infraštruktúry.
Zároveň s vysokou pravdepodobnosťou bude musieť zmeniť svoje priority aj Európske únia. "Minimálne, aby prehodnotili termíny a lehoty. Napríklad do konca roka 2025 podľa Smernice o využívaní obnoviteľných zdrojov by mali systémy centralizovaného zásobovania teplom prejsť na takzvané účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom," pripomenul Hanulák. Vzhľadom na ekonomickú náročnosť bude podľa neho nutné tento termín odložiť. "Dá sa očakávať, že tie krkolomné termíny do konca roka 2025 sa posunú. Osobne sa domnievam, že politika rozvoja obnoviteľných zdrojov najmä cez peňaženky ľudí, teda cez koncové ceny elektriny, tak od nej sa trochu odstúpi a prím bude hrať politika energetickej efektívnosti," dodal expert.
Podľa Hanuláka bude po tejto kríze tlak na rozvoj a udržiavanie infraštruktúry. Očakáva aj prehodnotenie rozhodnutia Európskej investičnej banky nefinancovať od konca roka 2021 projekty plynárenskej infraštruktúry. "Keď raz infraštruktúru máme a funguje, aký má zmysel na ňu zabúdať. Aj táto otázka bude prehodnocovaná," dodal.
Súčasná kríza zvýši podľa Hanuláka význam zemného plynu. Ceny elektriny, zemného plynu, aj emisných povoleniek totiž v súčasnosti klesajú a zdá sa, že tento trend bude pokračovať. To podľa experta výrazne narúša mnohé modely financovania klimatickej politiky EÚ, ako napríklad Modernizačný fond, ktorý sa mal financovať práve z predaja emisných kvót. "Keď padnú emisné kvóty na polovicu pôvodnej hodnoty, tak z financií vo fonde veľa neostane. Pokiaľ bude cena elektrickej energie, a tým pádom aj zemného plynu nízka, dôjde k tlaku na to, aby sa napríklad v teplárenstve prechádzalo z výroby elektriny a tepla z uhlia na výrobu z plynu. Pre zemný plyn svitá na lepšie časy, čo je logické a správne, lebo je to ekologické, dostupné a bezpečné palivo," vyhlásil Hanulák.
"Veľká energetika bude prežívať a malé zdroje budú skôr takými experimentmi," povedal Hanulák. Udalosti posledných týždňov podľa neho zvýšia význam veľkých dodávateľov energií a prevádzkovateľov sietí v očiach verejnosti. Po skončení krízy by tak mali peniaze na naštartovanie sektora prúdiť práve do posilnenia bezpečnosti dodávok a do energetickej infraštruktúry.
Zároveň s vysokou pravdepodobnosťou bude musieť zmeniť svoje priority aj Európske únia. "Minimálne, aby prehodnotili termíny a lehoty. Napríklad do konca roka 2025 podľa Smernice o využívaní obnoviteľných zdrojov by mali systémy centralizovaného zásobovania teplom prejsť na takzvané účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom," pripomenul Hanulák. Vzhľadom na ekonomickú náročnosť bude podľa neho nutné tento termín odložiť. "Dá sa očakávať, že tie krkolomné termíny do konca roka 2025 sa posunú. Osobne sa domnievam, že politika rozvoja obnoviteľných zdrojov najmä cez peňaženky ľudí, teda cez koncové ceny elektriny, tak od nej sa trochu odstúpi a prím bude hrať politika energetickej efektívnosti," dodal expert.
Podľa Hanuláka bude po tejto kríze tlak na rozvoj a udržiavanie infraštruktúry. Očakáva aj prehodnotenie rozhodnutia Európskej investičnej banky nefinancovať od konca roka 2021 projekty plynárenskej infraštruktúry. "Keď raz infraštruktúru máme a funguje, aký má zmysel na ňu zabúdať. Aj táto otázka bude prehodnocovaná," dodal.
Súčasná kríza zvýši podľa Hanuláka význam zemného plynu. Ceny elektriny, zemného plynu, aj emisných povoleniek totiž v súčasnosti klesajú a zdá sa, že tento trend bude pokračovať. To podľa experta výrazne narúša mnohé modely financovania klimatickej politiky EÚ, ako napríklad Modernizačný fond, ktorý sa mal financovať práve z predaja emisných kvót. "Keď padnú emisné kvóty na polovicu pôvodnej hodnoty, tak z financií vo fonde veľa neostane. Pokiaľ bude cena elektrickej energie, a tým pádom aj zemného plynu nízka, dôjde k tlaku na to, aby sa napríklad v teplárenstve prechádzalo z výroby elektriny a tepla z uhlia na výrobu z plynu. Pre zemný plyn svitá na lepšie časy, čo je logické a správne, lebo je to ekologické, dostupné a bezpečné palivo," vyhlásil Hanulák.
