Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako grécka hospodárska kríza postupovala, jedinými kategóriami výrobkov, u ktorých sa podiel na celkovom dovoze zvýšil, boli potraviny a pohonné látky.
Autor TASR
New York/Atény 2. augusta (TASR) - Grécka kríza je najnovším učebnicovým príkladom Engelovho zákona spotreby. Zákon pomenovaný po nemeckom štatistikovi Ernstovi Engelovi hovorí, že s klesajúcim príjmom domácností sa podiel výdavkov na základné životné potreby ako potraviny zvyšuje.
Ako uviedla agentúra Bloomberg, šesť rokov ekonomického rozvratu v Grécku, znižovania platov a rastu nezamestnanosti na rekordné hodnoty sa odrazilo na živote bežných gréckych rodín. Rozsah ich bohatstva prudko klesol, čo znížilo aj ich kúpyschopnosť v prípade zahraničných produktov. Čím majú menej eur v peňaženke, tým viac míňajú na najzákladnejšie produkty. Koniec nákupom zahraničných áut či najnovších výrobkov spotrebnej elektroniky.
Ako grécka hospodárska kríza postupovala, jedinými kategóriami výrobkov, u ktorých sa podiel na celkovom dovoze zvýšil, boli potraviny a pohonné látky. Keďže Grécko ropu neprodukuje, no lodiarsky priemysel patrí ku kľúčovým sektorom, pohonné látky možno fakticky zaradiť medzi životne dôležité produkty. Ako vyplynulo z prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat, zatiaľ čo v predkrízovom roku 2007 sa dovoz pohonných látok a mazív podieľal na celkovom importe približne 17 %, v roku 2014 tvorili tieto produkty z celkového dovozu už asi 34 %. V prípade potravín a živých zvierat sa podiel zvýšil z necelých 8 % na približne 11 %.
Ak sa porovnajú dovozy Grécka a Nemecka, najbohatšej európskej ekonomiky, rozdiel je ešte výraznejší. Zatiaľ čo Nemci v rokoch 2007 až 2014 dovoz takých výrobkov ako autá či šperky zvýšili, Gréci v oboch prípadoch dovoz prudko znížili. Dovoz áut zo zahraničia klesol v sledovanom období približne o 75 % a šperkov asi o 80 %.
Percentuálna zmena v dovoze jednotlivých výrobkov je pre Grécko v jeho ekonomickej situácii zvlášť citlivá záležitosť. Najmä v prípade, že by krajina musela opustiť eurozónu, čo sa zatiaľ podarilo zažehnať spustením rokovaní o treťom záchrannom balíku.
Ak by sa tak stalo, nová mena by zaznamenala oproti euru prudký pokles, čo by síce export zlacnilo, no dovoz výrazne predražilo. To by znamenalo aj mimoriadne drahé potraviny a lieky, výrobky, ktoré Grécko musí aj v súčasnej ekonomickej kríze vo veľkej miere dovážať. Zatiaľ čo podľa Eurostatu sa dovoz áut na celkovom gréckom dovoze podieľal v roku 2014 necelými 2 %, lieky tvorili z celkového dovozu takmer 6 %. Na porovnanie, na celkovom dovoze Nemecka sa lieky podieľali asi 4 %.
Ako uviedla agentúra Bloomberg, šesť rokov ekonomického rozvratu v Grécku, znižovania platov a rastu nezamestnanosti na rekordné hodnoty sa odrazilo na živote bežných gréckych rodín. Rozsah ich bohatstva prudko klesol, čo znížilo aj ich kúpyschopnosť v prípade zahraničných produktov. Čím majú menej eur v peňaženke, tým viac míňajú na najzákladnejšie produkty. Koniec nákupom zahraničných áut či najnovších výrobkov spotrebnej elektroniky.
Ako grécka hospodárska kríza postupovala, jedinými kategóriami výrobkov, u ktorých sa podiel na celkovom dovoze zvýšil, boli potraviny a pohonné látky. Keďže Grécko ropu neprodukuje, no lodiarsky priemysel patrí ku kľúčovým sektorom, pohonné látky možno fakticky zaradiť medzi životne dôležité produkty. Ako vyplynulo z prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat, zatiaľ čo v predkrízovom roku 2007 sa dovoz pohonných látok a mazív podieľal na celkovom importe približne 17 %, v roku 2014 tvorili tieto produkty z celkového dovozu už asi 34 %. V prípade potravín a živých zvierat sa podiel zvýšil z necelých 8 % na približne 11 %.
Ak sa porovnajú dovozy Grécka a Nemecka, najbohatšej európskej ekonomiky, rozdiel je ešte výraznejší. Zatiaľ čo Nemci v rokoch 2007 až 2014 dovoz takých výrobkov ako autá či šperky zvýšili, Gréci v oboch prípadoch dovoz prudko znížili. Dovoz áut zo zahraničia klesol v sledovanom období približne o 75 % a šperkov asi o 80 %.
Percentuálna zmena v dovoze jednotlivých výrobkov je pre Grécko v jeho ekonomickej situácii zvlášť citlivá záležitosť. Najmä v prípade, že by krajina musela opustiť eurozónu, čo sa zatiaľ podarilo zažehnať spustením rokovaní o treťom záchrannom balíku.
Ak by sa tak stalo, nová mena by zaznamenala oproti euru prudký pokles, čo by síce export zlacnilo, no dovoz výrazne predražilo. To by znamenalo aj mimoriadne drahé potraviny a lieky, výrobky, ktoré Grécko musí aj v súčasnej ekonomickej kríze vo veľkej miere dovážať. Zatiaľ čo podľa Eurostatu sa dovoz áut na celkovom gréckom dovoze podieľal v roku 2014 necelými 2 %, lieky tvorili z celkového dovozu takmer 6 %. Na porovnanie, na celkovom dovoze Nemecka sa lieky podieľali asi 4 %.
