Rada je aj proti zrušeniu odvodových stropov, podľa nej sa tak prehĺbi už existujúci nesúlad medzi plateným poistným a stropmi pre nároky na dávky sociálneho poistenia.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) poslala k návrhu novely zákona o sociálnom poistení (prvá časť dôchodkovej reformy) z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) celkovo 26 pripomienok, z toho 12 zásadných. Legislatíva má podľa RRZ podstatný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, preto ešte očakáva ďalšiu diskusiu najmä o rodičovskom dôchodku a určovaní dôchodkového veku. Okrem toho, aktuálne KRRZ pripravuje celkový odhad nákladov návrhu.
RRZ má námietky napríklad voči zvýšeniu transferov zo štátneho rozpočtu, ktoré slúžia na krytie deficitu v základnom fonde starobného poistenia, ktorými chce ministerstvo práce riešiť zvýšenie výdavkov v rokoch 2023 a 2024. "Uvedený spôsob krytia nie je podľa názoru KRRZ v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý požaduje uviesť krytie zvýšených výdavkov pre celý okruh verejnej správy," uviedla rada.
Rada si takisto myslí, že vplyv navrhovaných opatrení prehĺbi veľkosť chýbajúcich konsolidačných opatrení a spomalí tak tempo znižovania dlhu, ktorý v súčasnosti presahuje horný limit podľa dlhovej brzdy.
RRZ rezortu práce vyčíta i rodičovský bonus. Ten má zhoršiť dlhodobú udržateľnosť zhruba o 0,6 % HDP a mal by mať aj okamžitý negatívny vplyv na deficit verejných financií aj na vývoj dlhu. "Toto opatrenie ovplyvňuje redistribúciu v rámci žijúcich generácií poistencov a dôchodcov a medzigeneračnú spravodlivosť," okomentovala rada. KRRZ chce od rezortu práce, aby ešte prehodnotil nastavenie veľkosti rodičovského dôchodku v kontexte výšky už teraz vyplácaného 13. dôchodku, prípadne aby zvážil úplné zrušenie 13. dôchodku. Aj spôsob zavedenia rodičovského dôchodku môže byť podľa KRRZ ústavne problematický, najmä pre automatický vznik nároku bez aktívneho prejavu vôle oprávnenej osoby.
KRRZ tiež odporúča, aby sa individuálny dôchodkový strop (40 odpracovaných rokov) automaticky každoročne upravoval o rovnaký počet mesiacov ako dôchodkový vek. Pri tomto strope má RRZ námietky aj pre výšku krátenia (o 0,3 % pre každý mesiac predčasného dôchodku). Podľa rady je neopodstatnené znižovať mieru krátenia z 0,5 %, čo v súčasnosti platí pre predčasný dôchodok.
Rada je aj proti zrušeniu odvodových stropov, podľa nej sa tak prehĺbi už existujúci nesúlad medzi plateným poistným a stropmi pre nároky na dávky sociálneho poistenia. "Takáto zmena v proporcionalite uplatňovania miery solidarity a zásluhovosti podľa názoru KRRZ z definície nepatrí do systému sociálneho poistenia (ale daní) a toto opatrenie nemusí byť ústavne komfortné," okomentovala KRRZ.
RRZ má námietky napríklad voči zvýšeniu transferov zo štátneho rozpočtu, ktoré slúžia na krytie deficitu v základnom fonde starobného poistenia, ktorými chce ministerstvo práce riešiť zvýšenie výdavkov v rokoch 2023 a 2024. "Uvedený spôsob krytia nie je podľa názoru KRRZ v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý požaduje uviesť krytie zvýšených výdavkov pre celý okruh verejnej správy," uviedla rada.
Rada si takisto myslí, že vplyv navrhovaných opatrení prehĺbi veľkosť chýbajúcich konsolidačných opatrení a spomalí tak tempo znižovania dlhu, ktorý v súčasnosti presahuje horný limit podľa dlhovej brzdy.
RRZ rezortu práce vyčíta i rodičovský bonus. Ten má zhoršiť dlhodobú udržateľnosť zhruba o 0,6 % HDP a mal by mať aj okamžitý negatívny vplyv na deficit verejných financií aj na vývoj dlhu. "Toto opatrenie ovplyvňuje redistribúciu v rámci žijúcich generácií poistencov a dôchodcov a medzigeneračnú spravodlivosť," okomentovala rada. KRRZ chce od rezortu práce, aby ešte prehodnotil nastavenie veľkosti rodičovského dôchodku v kontexte výšky už teraz vyplácaného 13. dôchodku, prípadne aby zvážil úplné zrušenie 13. dôchodku. Aj spôsob zavedenia rodičovského dôchodku môže byť podľa KRRZ ústavne problematický, najmä pre automatický vznik nároku bez aktívneho prejavu vôle oprávnenej osoby.
KRRZ tiež odporúča, aby sa individuálny dôchodkový strop (40 odpracovaných rokov) automaticky každoročne upravoval o rovnaký počet mesiacov ako dôchodkový vek. Pri tomto strope má RRZ námietky aj pre výšku krátenia (o 0,3 % pre každý mesiac predčasného dôchodku). Podľa rady je neopodstatnené znižovať mieru krátenia z 0,5 %, čo v súčasnosti platí pre predčasný dôchodok.
Rada je aj proti zrušeniu odvodových stropov, podľa nej sa tak prehĺbi už existujúci nesúlad medzi plateným poistným a stropmi pre nároky na dávky sociálneho poistenia. "Takáto zmena v proporcionalite uplatňovania miery solidarity a zásluhovosti podľa názoru KRRZ z definície nepatrí do systému sociálneho poistenia (ale daní) a toto opatrenie nemusí byť ústavne komfortné," okomentovala KRRZ.