Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátny tajomník envirorezort vyzdvihol napríklad analytické nástroje vyvinuté v spolupráci so Svetovou bankou či vypracovanie Envirostratégie 2030.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) - Aktualizovaný integrovaný národný energetický a klimatický plán Slovenska na obdobie 2021 - 2030, ktorý má SR predložiť do konca roka, bude kvalitnejší ako jeho pôvodný návrh. Na seminári s názvom Priority Slovenska v energetickej a klimatickej politike to avizoval štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla.
"Prvotný plán bol koncipovaný ešte počas minulej jesene, od toho času ubehlo veľa vody. Naše rezorty dokázali prijať celý rad nových politík a nástrojov, ktoré budú do plánu zahrnuté," uviedol Kurilla. Vyzdvihol napríklad analytické nástroje vyvinuté v spolupráci so Svetovou bankou, vypracovanie Envirostratégie 2030, ako aj posun v opatreniach pre obehovú ekonomiku a čistejšie ovzdušie.
Dôležitým posunom bolo podľa Kurillu aj zabezpečenie financovania dekarbonizácie. Štátny tajomník uviedol, že vďaka schválenej novele zákona o obchodovaní s emisnými kvótami môže Slovensko počítať do roku 2030 s 1,5 miliardy eur, ktoré môžu ísť prostredníctvom modernizačného fondu na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, obnovu elektrických rozvodov a transformáciu uhoľných regiónov.
Pribudnú aj prostriedky z Environmentálneho fondu, z ktorého príjmov musí byť po novom aspoň 30 percent využitých na environmentálne účely. Kurilla odhaduje, že môže ísť asi o 70 miliónov eur ročne. "V nasledujúcej dekáde sme iba touto novelou zabezpečili približne 2,5 miliardy eur na klimatické a environmentálne politiky do roku 2030. Okrem toho sú tu európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré ponúkajú pre Slovensko asi 2 miliardy eur do roku 2027," priblížil.
Ako zásadný krok Kurilla vníma aj prihlásenie sa k uhlíkovej neutralite. Na základe štúdie vypracovanej so Svetovou bankou ministerstvo pripravuje nízkouhlíkovú stratégiu, predstaviť ju chce v najbližších mesiacoch. Štátny tajomník odhaduje, že by mohla ísť na vládu v prvom, prípadne druhom štvrťroku budúceho roka.
K prvej verzii slovenského plánu sa Európska komisia vyjadrila v júni. Slovensku adresovala desať odporúčaní, medzi inými aj zvýšenie ambícií v oblasti konečnej a primárnej energetickej spotreby, rozšírenie analýzy investičných potrieb a zdrojov, ako aj doplnenie analýzy interakcií s ochranou kvality ovzdušia.
"Prvotný plán bol koncipovaný ešte počas minulej jesene, od toho času ubehlo veľa vody. Naše rezorty dokázali prijať celý rad nových politík a nástrojov, ktoré budú do plánu zahrnuté," uviedol Kurilla. Vyzdvihol napríklad analytické nástroje vyvinuté v spolupráci so Svetovou bankou, vypracovanie Envirostratégie 2030, ako aj posun v opatreniach pre obehovú ekonomiku a čistejšie ovzdušie.
Dôležitým posunom bolo podľa Kurillu aj zabezpečenie financovania dekarbonizácie. Štátny tajomník uviedol, že vďaka schválenej novele zákona o obchodovaní s emisnými kvótami môže Slovensko počítať do roku 2030 s 1,5 miliardy eur, ktoré môžu ísť prostredníctvom modernizačného fondu na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, obnovu elektrických rozvodov a transformáciu uhoľných regiónov.
Pribudnú aj prostriedky z Environmentálneho fondu, z ktorého príjmov musí byť po novom aspoň 30 percent využitých na environmentálne účely. Kurilla odhaduje, že môže ísť asi o 70 miliónov eur ročne. "V nasledujúcej dekáde sme iba touto novelou zabezpečili približne 2,5 miliardy eur na klimatické a environmentálne politiky do roku 2030. Okrem toho sú tu európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré ponúkajú pre Slovensko asi 2 miliardy eur do roku 2027," priblížil.
Ako zásadný krok Kurilla vníma aj prihlásenie sa k uhlíkovej neutralite. Na základe štúdie vypracovanej so Svetovou bankou ministerstvo pripravuje nízkouhlíkovú stratégiu, predstaviť ju chce v najbližších mesiacoch. Štátny tajomník odhaduje, že by mohla ísť na vládu v prvom, prípadne druhom štvrťroku budúceho roka.
K prvej verzii slovenského plánu sa Európska komisia vyjadrila v júni. Slovensku adresovala desať odporúčaní, medzi inými aj zvýšenie ambícií v oblasti konečnej a primárnej energetickej spotreby, rozšírenie analýzy investičných potrieb a zdrojov, ako aj doplnenie analýzy interakcií s ochranou kvality ovzdušia.
