Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Ekonomika

Norbert Kurilla: SR víta znižovanie emisií CO2 v doprave

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Automobilový priemysel má u nás významné postavenie, tvorí viac ako 40-percentný podiel na celkovom exporte krajiny a významnou mierou sa podieľa na tvorbe celkového hrubého domáceho produktu.

Brusel 5. marca (TASR) - Nová stratégia EÚ pre plasty a znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) z osobných áut boli hlavné témy utorňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli. Slovensko na podujatí zastupoval štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.

Kurilla v rozhovore pre TASR upozornil, že pripravovaná stratégia EÚ pre plasty zapadá do koncepcie prechodu na konkurencieschopné a zdrojovo efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo a má priamu súvislosť s obehovým hospodárstvom. Dodal, že SR túto stratégiu vníma pozitívne.

"Je to príležitosť, ktorá je v línii našej domácej politiky zvyšovania poplatkov za skládkovanie, kde kladieme väčší dôraz na prevenciu vzniku odpadov," uviedol Kurilla. Priznal, že Slovensko nie je spokojné v oblasti recyklácie odpadov, kde výrazne zaostávame za priemerom EÚ, čo sa však snažíme meniť aktívnou politikou v oblasti odpadov. Jedným z výsledkov tohto snaženia je aj príchod významného investora v oblasti spracovania plastov.

S odkazom na nariadenie o znižovaní emisií CO2 z osobných áut Kurilla upozornil, že pre SR ide o citlivú záležitosť. Automobilový priemysel má u nás významné postavenie, tvorí viac ako 40-percentný podiel na celkovom exporte krajiny a významnou mierou sa podieľa na tvorbe celkového hrubého domáceho produktu.

"Podporujeme principiálne znižovanie emisií aj v doprave, avšak musí to byť urobené šetrnejšie kvôli rôznym výrobným cyklom a nastaveniam, čo si vyžaduje dlhší čas a investície," opísal situáciu. Spresnil, že cieľ eurokomisie pre rok 2030, ktorý znamená 30-percentné zníženie emisií CO2 oproti roku 2021, vieme akceptovať za predpokladov, že sa dohodneme na sérii "flexibilít", ktoré nám zaručia nákladovo efektívny a spravodlivý prechod na tzv. nízkouhlíkovú ekonomiku. V tomto kontexte pre SR nie je možné pri znižovaní uhlíkových emisií spoliehať sa na strednodobý cieľ pre rok 2025, ktorý však nemá až takú pridanú hodnotu ako cieľ EÚ pre rok 2030.

Spravodajca TASR Jaromír Novak