Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri v konečnom dôsledku dosiahli blokujúcu menšinu, keď sa k predošlým 13 krajinám pridalo aj Rumunsko, ktoré bolo doteraz nerozhodné.
Autor TASR
Brusel 14. júla (TASR) - Do spoločného rozpočtu EÚ sa zrejme vráti suma okolo 600 miliónov eur, ktorá vyplýva z penále za nadprodukciu mlieka. Uviedol to dnes v Bruseli v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Pripomenul, že počas dnešných rokovaní došlo k určitým posunom v otázke zmeny systému kvótovania mlieka v roku 2015. Pôvodne 14 členských štátov chcelo zmeniť dohodnutý systém, aby sa vyhlo penalizácii za nadkvóty, avšak tento návrh nebol talianskym predsedníctvom v EÚ prijatý a ani modifikovaný.
Ministri v konečnom dôsledku dosiahli blokujúcu menšinu, keď sa k predošlým 13 krajinám pridalo aj Rumunsko, ktoré bolo doteraz nerozhodné. Znamená to, že sa sťažujúcim sa krajinám neodpustí ani rok 2015, nadprodukcia mlieka bude musieť byť v plnom rozsahu zaplatená.
"Systém kvótovania mlieka by sa nemal meniť. Talianske predsedníctvo uzavrelo túto otázku, čo ale neznamená, že iniciátori z niektorých členských krajín, nemôžu túto otázku otvoriť na ďalšom rokovaní Rady ministrov. Nateraz sa ale podarilo ustrážiť kvóty a ich systém," uviedol Jahnátek v rozhovore pre TASR.
Podľa neho je to dobrá správa pre slovenských výrobcov mlieka, lebo sa nemusia obávať obrovského tlaku konkurencie najmä z Poľska, Rakúska či Nemecka.
Jahnátek upozornil, že teraz sa ukázalo, že prostriedky, ktoré vzniknú ako penále za nadkvóty zo strany výrobcov mlieka, už nepredstavujú iba 110 miliónov eur, ako sa predpokladalo, ale táto suma narástla na asi 600 miliónov eur. Tieto zdroje by sa mali vrátiť späť do Európskeho poľnohospodárskeho fondu.
To uchráni poľnohospodárov z menších krajín, ako je aj Slovensko. V prípade nejakej krízy sa budú musieť menej skladať do spoločnej kasy, nakoľko rezervný mliečny fond bude mať dosť prostriedkov vďaka penalizácii nadproducentov mlieka.
Krajiny, ktoré sa najviac bránili uplatneniu dohodnutého systému, sú Nemecko, Rakúsko, Holandsko a Dánsko. Z krajín Vyšehradskej štvorky to bolo Poľsko. Ďalšie štáty, ktoré majú potenciál na zvýšenie produkcie mlieka, ako napríklad Británia, Francúzsko, Taliansko a Španielsko, sa pridali k tvrdeniu menších členských krajín, že meniť pravidlá hry v poslednom roku je nezmysel.
Pripomenul, že počas dnešných rokovaní došlo k určitým posunom v otázke zmeny systému kvótovania mlieka v roku 2015. Pôvodne 14 členských štátov chcelo zmeniť dohodnutý systém, aby sa vyhlo penalizácii za nadkvóty, avšak tento návrh nebol talianskym predsedníctvom v EÚ prijatý a ani modifikovaný.
Ministri v konečnom dôsledku dosiahli blokujúcu menšinu, keď sa k predošlým 13 krajinám pridalo aj Rumunsko, ktoré bolo doteraz nerozhodné. Znamená to, že sa sťažujúcim sa krajinám neodpustí ani rok 2015, nadprodukcia mlieka bude musieť byť v plnom rozsahu zaplatená.
"Systém kvótovania mlieka by sa nemal meniť. Talianske predsedníctvo uzavrelo túto otázku, čo ale neznamená, že iniciátori z niektorých členských krajín, nemôžu túto otázku otvoriť na ďalšom rokovaní Rady ministrov. Nateraz sa ale podarilo ustrážiť kvóty a ich systém," uviedol Jahnátek v rozhovore pre TASR.
Podľa neho je to dobrá správa pre slovenských výrobcov mlieka, lebo sa nemusia obávať obrovského tlaku konkurencie najmä z Poľska, Rakúska či Nemecka.
Jahnátek upozornil, že teraz sa ukázalo, že prostriedky, ktoré vzniknú ako penále za nadkvóty zo strany výrobcov mlieka, už nepredstavujú iba 110 miliónov eur, ako sa predpokladalo, ale táto suma narástla na asi 600 miliónov eur. Tieto zdroje by sa mali vrátiť späť do Európskeho poľnohospodárskeho fondu.
To uchráni poľnohospodárov z menších krajín, ako je aj Slovensko. V prípade nejakej krízy sa budú musieť menej skladať do spoločnej kasy, nakoľko rezervný mliečny fond bude mať dosť prostriedkov vďaka penalizácii nadproducentov mlieka.
Krajiny, ktoré sa najviac bránili uplatneniu dohodnutého systému, sú Nemecko, Rakúsko, Holandsko a Dánsko. Z krajín Vyšehradskej štvorky to bolo Poľsko. Ďalšie štáty, ktoré majú potenciál na zvýšenie produkcie mlieka, ako napríklad Británia, Francúzsko, Taliansko a Španielsko, sa pridali k tvrdeniu menších členských krajín, že meniť pravidlá hry v poslednom roku je nezmysel.
