Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kľúčové boli podľa Černáka najmä projekty vytvorenia samostatnej ceduľovej banky, vzájomného platobného styku a založenia nezávislej slovenskej diplomacie a zahraničného obchodu.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Slováci nemali pred rozdelením spoločnej federácie vopred pripravené žiadne tajné scenáre. Uviedol to pre TASR bývalý minister hospodárstva Ľudovít Černák.
"Môžem zodpovedne povedať, že sme nemali pripravené žiadne tajné scenáre vopred a na konkrétnych projektoch delenia československého štátu sme horúčkovite začali pracovať až po prijatí deklarácie zvrchovanosti v júli 1992. Tým, že dohody smerovali k pokojnému rozchodu a aj medzinárodná mienka sa začala pomaly otáčať v prospech pokojného rozchodu, boli slovenskí odborníci, politici a ministerskí úradníci silno motivovaní dokázať, že na to máme a pracovné tímy dokazovali zázraky," priblížil.
"Hoci som do veľkej politiky vhupol len v roku 1992 zvolením za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR)) a vymenovaním za ministra hospodárstva, už rok-dva predtým som sa zúčastňoval rokovaní, stretnutí a konferencií, ktoré sa snažili o spravodlivejšie vysporiadanie vzájomných vzťahov s Čechmi. Názory boli rôzne, od funkčnej federácie až po osamostatnenie, ale nakoniec sa novozvolené vlády zhodli na inteligentnom, zákonmi upravenom rozchode. Vtedy som už ako predseda Slovenskej národnej strany (SNS), jednej z koaličných strán, mal prístup k všetkým informáciám na najvyššej úrovni štátu," poznamenal.
Kľúčové boli podľa Černáka najmä projekty vytvorenia samostatnej "ceduľovej banky", vzájomného platobného styku (clearingového centra), založenia nezávislej slovenskej diplomacie a zahraničného obchodu, uznávanie vzájomných dokladov, projekty zdravotnej a dôchodkovej politiky a projekt spoločnej meny. "Ten nakoniec pod tlakom českej politickej garnitúry trval len asi dva mesiace a museli sme kolkovaním oddeliť meny skôr, ako sme predpokladali. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo, najmä vďaka rozvahe a odbornosti vládnych činiteľov, ministerských úradníkov a zástupcov v komisii pre delenie majetku," spresnil.
"Rezort, ktorý som riadil, bol rozsiahly a vznikol pol roka pred rozdelením Československa zlúčením de facto piatich rezortov (ministerstvo hospodárstva, ministerstvo priemyslu, ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, podnikov z rezortu stavebníctva a z rezortu lesného a vodného hospodárstva) a ku ktorému sa po rozchode delimitoval zahraničný obchod z federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Za jeho hlavné úlohy som počas delenia majetku považoval predovšetkým dohodu o rozdelení energetiky (plynovod Bratstvo, ropovod Družba a elektrické vedenia spájajúce oba štáty)," podčiarkol.
"Takže ako sa na vznik SR pozerám po 25 rokoch? Jednoznačne kladne. Myslím si, že politické garnitúry presne odhadli jedinečnosť okamihu a rozišli sme sa s Čechmi spôsobom, ktorý vzájomné vzťahy dostal na kvalitatívne vyššiu úroveň. Alebo v zmysle sloganu pri delení môžem parafrázovať, že zostali sme super priatelia a miesto jedného hlasu v EÚ máme hlasy dva," dodal Černák.
"Môžem zodpovedne povedať, že sme nemali pripravené žiadne tajné scenáre vopred a na konkrétnych projektoch delenia československého štátu sme horúčkovite začali pracovať až po prijatí deklarácie zvrchovanosti v júli 1992. Tým, že dohody smerovali k pokojnému rozchodu a aj medzinárodná mienka sa začala pomaly otáčať v prospech pokojného rozchodu, boli slovenskí odborníci, politici a ministerskí úradníci silno motivovaní dokázať, že na to máme a pracovné tímy dokazovali zázraky," priblížil.
"Hoci som do veľkej politiky vhupol len v roku 1992 zvolením za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR)) a vymenovaním za ministra hospodárstva, už rok-dva predtým som sa zúčastňoval rokovaní, stretnutí a konferencií, ktoré sa snažili o spravodlivejšie vysporiadanie vzájomných vzťahov s Čechmi. Názory boli rôzne, od funkčnej federácie až po osamostatnenie, ale nakoniec sa novozvolené vlády zhodli na inteligentnom, zákonmi upravenom rozchode. Vtedy som už ako predseda Slovenskej národnej strany (SNS), jednej z koaličných strán, mal prístup k všetkým informáciám na najvyššej úrovni štátu," poznamenal.
Kľúčové boli podľa Černáka najmä projekty vytvorenia samostatnej "ceduľovej banky", vzájomného platobného styku (clearingového centra), založenia nezávislej slovenskej diplomacie a zahraničného obchodu, uznávanie vzájomných dokladov, projekty zdravotnej a dôchodkovej politiky a projekt spoločnej meny. "Ten nakoniec pod tlakom českej politickej garnitúry trval len asi dva mesiace a museli sme kolkovaním oddeliť meny skôr, ako sme predpokladali. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo, najmä vďaka rozvahe a odbornosti vládnych činiteľov, ministerských úradníkov a zástupcov v komisii pre delenie majetku," spresnil.
"Rezort, ktorý som riadil, bol rozsiahly a vznikol pol roka pred rozdelením Československa zlúčením de facto piatich rezortov (ministerstvo hospodárstva, ministerstvo priemyslu, ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, podnikov z rezortu stavebníctva a z rezortu lesného a vodného hospodárstva) a ku ktorému sa po rozchode delimitoval zahraničný obchod z federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Za jeho hlavné úlohy som počas delenia majetku považoval predovšetkým dohodu o rozdelení energetiky (plynovod Bratstvo, ropovod Družba a elektrické vedenia spájajúce oba štáty)," podčiarkol.
"Takže ako sa na vznik SR pozerám po 25 rokoch? Jednoznačne kladne. Myslím si, že politické garnitúry presne odhadli jedinečnosť okamihu a rozišli sme sa s Čechmi spôsobom, ktorý vzájomné vzťahy dostal na kvalitatívne vyššiu úroveň. Alebo v zmysle sloganu pri delení môžem parafrázovať, že zostali sme super priatelia a miesto jedného hlasu v EÚ máme hlasy dva," dodal Černák.
