Bratislava 6. mája (TASR) – Korene dlhoročných problémov slovenských farmárov sú podľa šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ľubomíra Jahnátka (nominant Smer-SD) v zle vyrokovaných podmienkach Slovenska pri jeho vstupe do EÚ v rôznych oblastiach, pre poľnohospodárstvo obzvlášť.

Prečo si to myslíte?
Sektor poľnohospodárstva nebol vtedy zrejme pre vládnu garnitúru pod vedením Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) prioritou, a preto sa ani slovenská diplomacia, ale ani vláda SR nesnažila lepšie vyrokovať podmienky v Bruseli. Iným prípadom pri prístupových rokovaniach je napríklad Poľská republika, ktorá tesne pred podpisom prístupovej zmluvy do EÚ z desiatich nových členských štátov EÚ si na poslednú chvíľu ešte vyrokovala niekoľko výnimiek a zmien, najmä v oblasti poľnohospodárskej politiky. To jej spôsobilo, že je o 6 až 7 miest z hľadiska dotačnej politiky lepšie na tom ako SR. Má lepšie podmienky z hľadiska dotácií, ako je priemer EÚ, ale aj ako je priemer EÚ-12. Slovenská strana má, naopak, podstatne horšie podmienky na agropodnikanie, je na 5. najhoršom mieste vôbec zo všetkých členských krajín EÚ a dokonca má ešte horšie podmienky ako je priemer EÚ. Slovenské podmienky pred vstupom do EÚ boli jednoducho zle dohodnuté.

A to má negatívny vplyv až doteraz?
Bohužiaľ, táto niť sa ťahá stále s nami, lebo Európska komisia vlastne len reviduje pôvodné pozície členských štátov, čím sa v spoločnej politike snaží o nejakú reštrukturalizáciu, ale z hľadiska výšky podpory v podstate už nejakým zásadným spôsobom nekoná. V návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky je síce povedané, že v roku 2019 by mali mať všetky členské štáty EÚ nárok na rovnakú výšku podpory a dotácií, ale reálne by sa to malo stať až po roku 2028. To znamená pre existujúcich slovenských farmárov stav, ktorý je v nedohľadne. A to je výsledok zlej vyrokovanej pozície Slovenska pri vstupe do EÚ. Z tohto dôvodu by som však nebol zástancom názoru, že treba z EÚ vystúpiť. Skôr musíme hľadať iné formy podnikania v agrosektore, ktoré by nám umožnili zvýšiť zamestnanosť a byť profitabilní aj pri týchto horších podmienkach.

Bude sa dať s takýmto stavom niečo urobiť?
Musíme sa pokúsiť zvrátiť zlý východiskový stav, ktorý dnes existuje. Bohužiaľ, vychádzame z toho, čo bolo dohodnuté a teraz sa ten systém len postupne upravuje. Ale musíme sa aspoň pokúsiť to zvrátiť, neviem však, či sa nám to celkom podarí. Urobím všetko preto, by sa pozícia Slovenska pre roky 2014 až 2020 vylepšila a aby sme sa dostali aspoň nad priemer EÚ-27, hoci dnes sme hlboko za ním. Určite v otázkach priamych platieb nedosiahneme napríklad Holandsko, Dánsko alebo Maltu. V každom prípade mali by sme si ustrážiť aspoň konkurencieschopnosť v poľnohospodárskej výrobe v stredoeurópskom regióne. Musíme sa snažiť, aby okolité štáty mali približne rovnaké podmienky. Nemôže jestvovať taký obrovský rozdiel medzi farmárom na Slovensku a napríklad v Rakúsku.

Čo bude hlavným cieľom vášho pôsobenia vo funkcii šéfa agrorezortu?
Hlavnými cieľmi bude najmä zvýšenie podielu slovenských výrobkov na domácom trhu, zvýšenie kvality potravín dovážaných do SR a zvýšenie zamestnanosti v rezorte. Prioritou bude zvýšiť podiel domácej prvovýroby z agrosektora na pultoch v našich obchodoch, aby sa skutočne viac konzumovala produkcia, ktorá je vyrobená na Slovensku a nie dovezená zo všetkých kútov sveta.

Aký máte názor na kvalitu slovenských potravín?
Sme svedkami neustále nových a nových škandálov v oblasti kvality a hygieny potravín. Nie je to však vždy len otázka nedodržiavania pravidiel hry zo strany obchodných reťazcov, ale často sú na vine aj dovozcovia potravín, ktorí obchádzajú kontrolné systémy a nenahlasujú napríklad dovozy na príslušné štátne orgány. Tak neprichádza ku kontrole dovozových výrobkov, čo môže spôsobiť potravinový škandál. Druhou mojou prioritou bude, že by rezort pôdohospodárstva mohol zohrať významnú úlohu, a to zvýšiť zamestnanosť na Slovensku cestou pôdohospodárskych aktivít. Myslíme si, že pokiaľ nájdeme vhodné nástroje na vytvorenie nových príležitostí podnikania v oblasti agrosektora, vieme výraznejším spôsobom prispieť k zamestnanosti na Slovensku. Musíme vytvoriť určitú koncepciu ako agrosektor prepojiť na oblasti, kde dnes výroba atrofuje. Hľadáme spôsoby, ako by štát mohol v takýchto oblastiach intervenovať a podporou začínajúcich malofarmárov prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku.

Ako hodnotíte stav slovenského poľnohospodárstva?
Slovenský agrárny sektor je ďaleko-ďaleko za stavom spred roka 1989. Pokiaľ porovnávame stav za posledných desať rokov alebo posledných 15 rokov, stále je zaznamenávaný pokles v produkcii, či už prvovýroby alebo spracovania ako takého. Je absolútny deficit v oblasti živočíšnej výroby, niektoré druhy živočíšnej výroby, ktoré boli kedysi doménou Slovenska, dnes už neexistujú, napríklad chov vodnej hydiny, sliepok, chov ošípaných, ktorý sa ku koncu roku 2011 dostal do úplne minimálneho stavu. Ošipárne už v podstate nevlastnia slovenskí farmári. Jestvuje u nás dosť veľký dlh v oblasti živočíšnej výroby, v oblasti rastlinnej výroby úplne vypadli celé sektory, ako bolo pestovanie zeleniny, ovocia, nielen jabĺk, ale aj ďalších druhov ovocia.

Jedinou oblasťou, ktorá si zachovala akú-takú veľkosť a ekonomickú profitabilitu, je výroba základných potravinárskych komodít, akými sú pšenica, jačmeň, kukurica. Plochy, na ktorých sa tieto plodiny dopestovávajú, sú menšie, ale plodiny majú vysokú výnosnosť a sú ekonomicky takmer opodstatnené. Sú síce schopné ekonomickej reprodukcie, ale to je málo na to, aby sme hovorili o výrobe a spotrebe ako celku.

Nemôžeme všetko stavať len na kukuricu a pšenicu, ale niektoré oblasti, ktoré tu mali tradíciu, dnes neexistujú. Treba hľadať riešenia ako znovu zobudiť slovenských zeleninárov, slovenských ovocinárov, slovenských včelárov, ako podporiť chov hydiny, rozšíriť chov oviec, hovädzieho dobytka, najmä v znevýhodnených podhorských oblastiach, kde ráz krajiny a klimatické podmienky neumožňujú nič iné, ale sú zároveň dobrým priestorom pre ekologický chov oviec a hovädzieho dobytka.

Agrárne samosprávy roky volajú po definovaní poľnohospodárskej politiky SR. Čo vy na to?
Musíme si vypracovať vlastnú poľnohospodársku politiku. Túto by som rád vytvoril spolu s poľnohospodárskou samosprávou aj vzhľadom na to, že od roku 2014 začne nové programovacie obdobie a k tomu by už mala byť pripravená vlastná poľnohospodárska politika na úrovni SR.

Preto po úvodných krokoch, ktoré sú potrebné pri nástupe do funkcie, sa chcem sústrediť na vypracovanie novej poľnohospodárskej politiky na Slovensku. Chcem využiť skúsenosti jednak akademickej obce, jednak rôznych poradcov a odborníkov v oblasti agroproblematiky, ale aj organizácií poľnohospodárskej samosprávy, akými sú Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) a ďalšie. Spolu s nimi chcem pripraviť novú koncepciu rozvoja agrosektora SR, ktorá by zvrátila nepriaznivý stav. Súčasný stav, to nie je len otázka, koľko vyrobíme a do akej miere sme závislí, ale je to aj otázka šetrenia výdavkov rozpočtu a otázka kvality. Ruka v ruke so zvyšovaním podielu domácich potravín na pultoch v obchodoch SR pôjde hore aj samotná ich kvalita.

Čo považujete za najvážnejší problém slovenského agrosektora?
Vidím ho v otázke priamych platieb a eurodotácií vzhľadom na to, že k dnešnému dňu má SR veľmi zle vyrokované podmienky. V podstate sme neuhrali nič nové, ešte aj z toho mála, z toho menšieho koláča, ktorý mohli slovenskí poľnohospodári využívať do konca roku 2013, nám ešte nejakým spôsobom ubudne. Názor Európskej komisie, tak ako ho vnímam ja, tak ako som si mohol preštudovať v príslušných dokumentoch, vyzerá tak, že aj ráz poľnohospodárskej výroby by mal byť úplne prerobený. Neviem, do akej hĺbky sú jednotlivé zväzy a štruktúry poľnohospodárskej samosprávy informované o prvom návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú Brusel predstavil 12. októbra 2011, ale stav, ako je načrtnutý pre Slovensko, nie je vôbec pozitívny.

To znamená, keď chceme na druhej strane hovoriť o nejakej reštrukturalizácii rastlinnej a živočíšnej výroby a plus k tomu výrobe potravín, musíme si byť veľmi dobre vedomí, že čo všetko sa bude z tých zdrojov, ktoré by mali byť redukované v budúcom plánovacom období, čo si z nich budeme môcť vôbec dovoliť a akú politiku priamych platieb a podpory na Slovensku zvolíme.

Toto vidím za veľmi ťažkú cestu a myslím si, že to bude zatiaľ najväčší problém vyjasniť si na Slovensku pozíciu, čo vlastne spoločne od slovenského poľnohospodárstva očakávame. Myslím si, že tu bude najväčšia nejednotnosť jednotlivých aktérov v oblasti agrosektora. Pokiaľ sa nám táto etapa podarí nejakým spôsobom prekonať, myslím, že potom už vieme nastaviť celkom rozumnú a zdravú poľnohospodársku politiku.

Čo bude zásadnou úlohou v riadení agrorezortu?
Pokúsiť sa do konca roku 2012 o zvrátenie podmienok, ktoré má Slovensko nastavené v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ pre plánovacie obdobie 2014 až 2020. Pre dosiahnutie tohto cieľa plánujem vytvoriť akčný tím, ktorý bude veľmi intenzívne pracovať v Bruseli.

Následne, keď pôjdeme do jednotlivých čiastkových politík, budeme sa musieť sektorovo preorientovať na niekoľko priorít. Nezabúdajme, že stále nemáme vyrovnané vlastnícke vzťahy k pôde. Jestvuje veľa neznámych vlastníkov, v oblasti usporiadania pozemkov panuje neporiadok.

Druhou oblasťou je nová reštruktruralizácia živočíšnej a rastlinnej výroby. Už som načrtol, že chcem mať vyšší podiel zeleniny, ovocia z produkcie slovenských výrobcov, chcem mať zameranie na špecializované plodiny, aj technického charakteru, ktoré môžu využiť svoj potenciál. Tieto plodiny môžu veľmi významne pomôcť napríklad pri obnoviteľných zdrojoch energie pre farmárov. V oblasti živočíšnej výroby by som chcel dosiahnuť rozšírenie chovu hydiny a kedysi tradičných druhov zvierat, akými bol chov oviec, ktorých počet za posledných 50 rokov z 1,350 milióna kusov klesol na 350.000 kusov, čo nie je želaný stav.

A čo lesníctvo?
Aj to bude ďalšou oblasťou môjho záujmu. Tu tiež stále nemám dostatočne vysvetlené, ako môžu byť Lesy SR v strate a ako nie je možné odstúpiť od nevýhodných zmlúv, ktoré boli roky a možno desaťročia podpisované v neprospech SR a vždy v prospech nejakého súkromného podnikateľa. Neuvedomili sme si doteraz, že takto nevýhodné zmluvy zvyšujú náklady na bežného daňovníka, lebo to, čo nevyprodukujú lesy a neodvedú do štátneho rozpočtu, to musia zaplatiť bežní občania zo svojich daní. Na druhej strane, touto zlou politikou v oblasti ťažby a spracovania dreva zanikli celé odvetvia, ktoré sa zameriavali na Slovensku na spracovanie dreva. Spracovanie dreva malo obrovskú tradíciu na Slovensku, čiže, to je ďalšia oblasť, kde bude treba aj legislatívne poopraviť to, čo bolo zle nastavené, a to najmä obchodné zmluvy.

Ako je to s administratívou v agrosektore?
V sektore pôdohospodárstva SR funguje silná administratíva. Zatiaľ som dostal počet inštitúcií, ktoré sú priamo alebo nepriamo riadené MPRV SR. Je ich 74, čo považujem na nonsens. Taký štrukturalizovaný systém po regiónoch asi nefunguje v žiadnom rezorte. Musíme sa pozrieť na to, či vôbec potrebujeme taký obrovský počet inštitúcií, ktorý v konečnom dôsledku nepomáha, ale brzdí rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku.

Ako hodnotíte vysoké negatívne saldo zahraničného obchodu SR v agrokomoditách?
Hodnotím ho ako veľmi zlé, keď saldo zahraničného obchodu Slovenska v agrokomoditách je záporné a dosahuje úroveň takmer 1 miliardy eur. Toto číslo už samé osebe hovorí, že Slovensko sa z krajiny, ktorá vyvážala potraviny, dostala do pozície, kedy je vysoko závislá od dovozu potravín zo zahraničia. Pritom nie je absolútne využitý agrárny potenciál, ktorý u nás jestvuje.

Vláda avizuje šetrenie, ako postihne slovenských farmárov?
Očakávam, že pri národných doplatkoch pre farmárov sa podarí zachovať aspoň doterajší stav. Samotná dotačná politika je väčšinou realizovaná z fondov EÚ, čiže na ňu štát nemá nejakým spôsobom dosah. V súčasnosti spolufinancovanie štátu predstavuje úroveň 420 miliónov eur. Predpokladám, že táto pozícia štátu zostane.

Myslím si že Ministerstvo financií SR nebude siahať na tento druh platby, ale šetrenie v rezorte, ktorému sa určite nevyhneme, skôr vidím v istej systemizácii rôznych inštitúcií, ktoré patria dnes pod MPRV SR a ktoré nás stoja obrovské prostriedky. Myslím si, že pri konsolidácii verejných financií pôjdeme cestou inštitucionalizácie.

Potravinári volajú po možnosti zníženia DPH na potraviny. Aký je váš postoj?
Na potraviny, ktoré sa denne konzumujú a bez ktorých nemôžeme existovať, tam uprednostňujem, aby bola znížená DPH. Pri ostatných tovaroch je to otázka selekcie, aká výška DPH sa nastaví. Nebránim sa voči tomu, aby luxusné potraviny, ako drahé koňaky, drahé dovozové vína boli zdanené podstatne výraznejšie.

Budeme veľmi intenzívne konzultovať s ministerstvom financií, aby sme pre oblasť potravín získali lepšie podmienky z hľadiska výšky DPH, ako je tomu doteraz. Jednoducho nie je to len otázka kúpy potravín, ale aj rozvoja takého sektora, ako je napríklad turizmus, kde pokiaľ nezískame nižšie ceny, nebudeme nikdy atraktívnou krajinou pre zahraničných návštevníkov. V tomto štádiu môžem len povedať, že nepredpokladáme, aj keď dôjde k zrušeniu tzv. rovnej dane, že by potraviny mali byť vyššie zaťažené daňou z pridanej hodnoty. To si myslím, že určite nie.