Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konferenciu Duševné vlastníctvo a jeho vplyv na ekonomiku štátu organizuje Úrad priemyselného vlastníctva SR v spolupráci s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Oblasť duševného vlastníctva je stále silnejúcim pilierom digitálnej ekonomiky. Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) to uviedla v úvode štvrtkovej konferencie Duševné vlastníctvo a jeho vplyv na ekonomiku.
Poukázala zároveň na to, že s oblasťou digitálnej ekonomiky, inováciami a konkurencieschopnosťou je integrálne spojené nielen duševné vlastníctvo, ale i autorské právo. "Nová digitálna éra neprináša len objektívnu zmenu formy či formátu umenia, ale aj zmenu jeho kreatívneho obsahu, teda toho, čo od umenia subjektívne očakávame," pripomenula Laššáková. Upozornila, že jednotný digitálny trh vníma autorské právo ako jednu z vetiev digitálnej ekonomiky, v tomto zmysle sa na pôde EÚ vytvorili aj dve nové smernice, týkajúce sa autorského práva. "Hoci sme s väčšinou digitálnych tém rátali už pri rekodifikácii autorského práva v roku 2015, aj transpozícia týchto smerníc bude pre nás všetkých veľkou výzvou,“ povedala ministerka kultúry.
Predseda slovenského Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) Richard Messinger v príhovore zdôraznil, že práva duševného vlastníctva zohrávajú čoraz zásadnejšiu úlohu pri rozvoji ekonomiky. "Nové technológie i oblasť umelej inteligencie menia zaužívané ekonomické a biznis modely, čo má zásadný vplyv na ekonomiku a sociálne prostredie," dodal.
Výkonný riaditeľ Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) Christian Archambeau vyzdvihol trend rozvoja oblasti umelej inteligencie v globálnej i regionálnej ekonomike. "Sú pred nami očakávania a výzvy v oblasti robotiky, genetiky, nanotechnológií i v ďalších odvetviach,“ upozornil. Pripomenul aj nárast investícií EÚ do vývoja v oblasti umelej inteligencie. "V programe Horizont 2020 sa v rokoch 2018-2020 ich objem zvýšil o 1,5 miliardy eur,“ spresnil.
Za jednu z najväčších výziev považuje vytváranie podmienok, aby malé i stredné podniky mohli využiť svoj intelektuálny kapitál pre lepšiu konkurecieschopnosť a rast, ako aj lepšie podmienky pre svojich zamestnancov. Hlavný ekonóm Európskeho patentového úradu Yann Méniére k tomu dodal, že malé a stredné podniky, ktoré majú zapísané aspoň jedno právo duševného vlastníctva, majú o 21 percent vyššiu pravdepodobnosť zvýšenia rastu a o 10 percent vyššiu pravdepodobnosť stať sa rýchlo rastúcim podnikom. "V odvetviach, intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva, prevyšujú mzdy o 46 percent platy vyplácané v ostatných odvetviach,“ dodal.
Konferenciu Duševné vlastníctvo a jeho vplyv na ekonomiku štátu organizuje Úrad priemyselného vlastníctva SR v spolupráci s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
Cieľom konferencie je upriamiť pozornosť na odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva, na aktuálnu problematiku obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom, ako aj na povedomie verejnosti o možnostiach ochrany duševného vlastníctva v podmienkach SR.
Poukázala zároveň na to, že s oblasťou digitálnej ekonomiky, inováciami a konkurencieschopnosťou je integrálne spojené nielen duševné vlastníctvo, ale i autorské právo. "Nová digitálna éra neprináša len objektívnu zmenu formy či formátu umenia, ale aj zmenu jeho kreatívneho obsahu, teda toho, čo od umenia subjektívne očakávame," pripomenula Laššáková. Upozornila, že jednotný digitálny trh vníma autorské právo ako jednu z vetiev digitálnej ekonomiky, v tomto zmysle sa na pôde EÚ vytvorili aj dve nové smernice, týkajúce sa autorského práva. "Hoci sme s väčšinou digitálnych tém rátali už pri rekodifikácii autorského práva v roku 2015, aj transpozícia týchto smerníc bude pre nás všetkých veľkou výzvou,“ povedala ministerka kultúry.
Predseda slovenského Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) Richard Messinger v príhovore zdôraznil, že práva duševného vlastníctva zohrávajú čoraz zásadnejšiu úlohu pri rozvoji ekonomiky. "Nové technológie i oblasť umelej inteligencie menia zaužívané ekonomické a biznis modely, čo má zásadný vplyv na ekonomiku a sociálne prostredie," dodal.
Výkonný riaditeľ Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) Christian Archambeau vyzdvihol trend rozvoja oblasti umelej inteligencie v globálnej i regionálnej ekonomike. "Sú pred nami očakávania a výzvy v oblasti robotiky, genetiky, nanotechnológií i v ďalších odvetviach,“ upozornil. Pripomenul aj nárast investícií EÚ do vývoja v oblasti umelej inteligencie. "V programe Horizont 2020 sa v rokoch 2018-2020 ich objem zvýšil o 1,5 miliardy eur,“ spresnil.
Za jednu z najväčších výziev považuje vytváranie podmienok, aby malé i stredné podniky mohli využiť svoj intelektuálny kapitál pre lepšiu konkurecieschopnosť a rast, ako aj lepšie podmienky pre svojich zamestnancov. Hlavný ekonóm Európskeho patentového úradu Yann Méniére k tomu dodal, že malé a stredné podniky, ktoré majú zapísané aspoň jedno právo duševného vlastníctva, majú o 21 percent vyššiu pravdepodobnosť zvýšenia rastu a o 10 percent vyššiu pravdepodobnosť stať sa rýchlo rastúcim podnikom. "V odvetviach, intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva, prevyšujú mzdy o 46 percent platy vyplácané v ostatných odvetviach,“ dodal.
Konferenciu Duševné vlastníctvo a jeho vplyv na ekonomiku štátu organizuje Úrad priemyselného vlastníctva SR v spolupráci s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
Cieľom konferencie je upriamiť pozornosť na odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva, na aktuálnu problematiku obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom, ako aj na povedomie verejnosti o možnostiach ochrany duševného vlastníctva v podmienkach SR.
