Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR priemyselná produkcia v apríli tohto roka dosiahla historické minimum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, medziročne klesla o 42 %.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) - Koronakríza má rozdielne dosahy na sektory na Slovensku. Ďalší vývoj ekonomiky sa bude odvíjať aj od toho, ako sa zmení spotrebiteľské správanie ľudí, ale aj od toho, ako sa bude dariť automobilovému priemyslu. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor.
Viceguvernér upozornil na to, že koronakríza je zvláštna v tom, že má rozdielny dosah na jednotlivé sektory. "Teraz to máme tak, že jeden sektor je takmer úplne na nule a druhý sektor je na tom relatívne dobre. Keď sa pozrieme na štatistiky segmentu maloobchodu, tak takmer nevidíme žiadnu koronakrízu. Aj práve preto, že Slovensko má zvláštnu štruktúru ekonomiky, ktorá nás síce ťahala desať rokov dopredu, ale už pred koronakrízou sme videli nejaké znaky reštrukturalizácie celého automobilového priemyslu, alebo výroby kovov. Takže tieto sektory neboli na tom extrémne dobre už ani pred krízou, takže aj práve preto vidíme, že prepad na Slovensku je relatívne silnejší než v iných krajinách," zhodnotil Ódor s tým, že na Slovensku boli aj rýchle protiepidemiologické opatrenia, a preto padla aj ekonomika. "Z môjho pohľadu do budúcnosti je veľmi dôležité, do akej miery sa zmení správanie ľudí a do akej miery pôjde napríklad dôležitý automobilový priemysel dopredu, kedy sa obnovia všetky dodávateľsko-odberateľské reťazce," uviedol v súvislosti s ďalším vývojom na Slovensku Ódor.
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR priemyselná produkcia v apríli tohto roka dosiahla historické minimum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, medziročne klesla o 42 %. Pod pokles sa podpísalo hlavne prudké zníženie výroby dopravných prostriedkov o 78,9 %. "Čísla, ako sa vyvíjal priemysel, sú kľúčové pre slovenskú ekonomiku z hľadiska štruktúry rastu. Ak si to porovnáme s Českou republikou, tak tá zaznamenala mínus 33,7 %, Nemecko mínus necelých 25 %. Čiže vnímame, že máme problém, a to je jedna z oblastí, ktorá z hľadiska štruktúry a veľkosti firiem a štruktúry samotného priemyslu patrí medzi veľmi zasiahnuté. Ale z podstaty epidemiologických a karanténnych opatrení najviac boli zasiahnuté oblasti služieb a tam ten výpadok je rôzny," zhodnotil guvernér NBS Peter Kažimír.
Podľa neho panuje v súčasnosti veľká neistota. "Ak hovoríme o neistote, tak hovoríme o nie úplne vyspytateľnej odpovede na otázku, či sa zmení alebo nezmení spotrebiteľské správanie. Ako sa ľudia vrátia k používaniu bežných služieb, cestovaniu, používaniu hotelových, rekreačných zariadení," dodal Kažimír.
Viceguvernér upozornil na to, že koronakríza je zvláštna v tom, že má rozdielny dosah na jednotlivé sektory. "Teraz to máme tak, že jeden sektor je takmer úplne na nule a druhý sektor je na tom relatívne dobre. Keď sa pozrieme na štatistiky segmentu maloobchodu, tak takmer nevidíme žiadnu koronakrízu. Aj práve preto, že Slovensko má zvláštnu štruktúru ekonomiky, ktorá nás síce ťahala desať rokov dopredu, ale už pred koronakrízou sme videli nejaké znaky reštrukturalizácie celého automobilového priemyslu, alebo výroby kovov. Takže tieto sektory neboli na tom extrémne dobre už ani pred krízou, takže aj práve preto vidíme, že prepad na Slovensku je relatívne silnejší než v iných krajinách," zhodnotil Ódor s tým, že na Slovensku boli aj rýchle protiepidemiologické opatrenia, a preto padla aj ekonomika. "Z môjho pohľadu do budúcnosti je veľmi dôležité, do akej miery sa zmení správanie ľudí a do akej miery pôjde napríklad dôležitý automobilový priemysel dopredu, kedy sa obnovia všetky dodávateľsko-odberateľské reťazce," uviedol v súvislosti s ďalším vývojom na Slovensku Ódor.
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR priemyselná produkcia v apríli tohto roka dosiahla historické minimum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, medziročne klesla o 42 %. Pod pokles sa podpísalo hlavne prudké zníženie výroby dopravných prostriedkov o 78,9 %. "Čísla, ako sa vyvíjal priemysel, sú kľúčové pre slovenskú ekonomiku z hľadiska štruktúry rastu. Ak si to porovnáme s Českou republikou, tak tá zaznamenala mínus 33,7 %, Nemecko mínus necelých 25 %. Čiže vnímame, že máme problém, a to je jedna z oblastí, ktorá z hľadiska štruktúry a veľkosti firiem a štruktúry samotného priemyslu patrí medzi veľmi zasiahnuté. Ale z podstaty epidemiologických a karanténnych opatrení najviac boli zasiahnuté oblasti služieb a tam ten výpadok je rôzny," zhodnotil guvernér NBS Peter Kažimír.
Podľa neho panuje v súčasnosti veľká neistota. "Ak hovoríme o neistote, tak hovoríme o nie úplne vyspytateľnej odpovede na otázku, či sa zmení alebo nezmení spotrebiteľské správanie. Ako sa ľudia vrátia k používaniu bežných služieb, cestovaniu, používaniu hotelových, rekreačných zariadení," dodal Kažimír.
