Bratislava/Marrákeš 18. novembra (TASR) – Viac ako 23.000 účastníkov, medzi nimi stovky hláv štátov a premiérov a vysokých predstaviteľov medzinárodných organizácií diskutovali počas dvoch týždňov na klimatickej konferencii (COP22), ktorá sa dnes skončila v marockom Marrákeši. Tento týždeň sa zároveň prvýkrát stretol riadiaci orgán Parížskej dohody od nadobudnutia jej platnosti (4.11.). Rokovania za Európsku úniu viedol minister životného prostredia SR László Sólymos z pozície predsedníckej krajiny. Pri tejto príležitosti poskytol TASR rozhovor.

V poradí 22. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP22) sa označovala aj ako akčná. Prečo bola taká dôležitá?
V Maroku sa v podstate naštartoval dlhodobý proces pre postupnú implementáciu Parížskej dohody, pretože všetci si uvedomujú dramatické dôsledky globálneho otepľovania. Hovorilo sa aj o tom, ako finančne pomôcť rozvojovým krajinám v ich environmentálnych projektoch, aby sa vedeli lepšie prispôsobiť zmene klímy. A, samozrejme, sa hľadali možnosti, ako do tohto procesu čo najefektívnejšie zapojiť súkromný sektor.



Akú úlohu na konferencii zohrávalo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ?
V prvom rade by som opäť rád pripomenul, že vďaka nášmu úsiliu Európska únia ešte pred Marrákešom ratifikovala Parížsku dohodu. Zástupcovia Slovenska na klimatickej konferencii koordinovali prácu EÚ, prípravu jej pozičných dokumentov, ako aj bilaterálne rokovania, pracovali na zosúladení názorov všetkých členských krajín, zodpovedali za logistiku a hladký priebeh rokovaní. Odviedli vynikajúcu prácu, za čo im patrí moja nesmierna vďaka. K prioritným úlohám počas slovenského predsedníctva patrilo vytvorenie tzv. cestovnej mapy pre mobilizáciu 100 miliárd USD ročne od roku 2020 pre rozvojové krajiny. Ide o záväzok, ktorý vyplýva z Parížskej dohody. V Marrákeši sa táto cestovná mapa schválila.

Novozvolený prezident USA Donald Trump, krajiny, ktorá patrí po Číne k druhým najväčším producentom emisií, ešte pred voľbami spochybňoval problematiku globálneho otepľovania. Panovali medzi účastníkmi konferencie obavy z ich prípadného odstúpenia od Parížskej dohody?
Prirodzene, že takýto možný scenár bol horúcou témou mnohých rozhovorov a vystúpení mnohých rečníkov. Spomeniem generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda či marockého kráľa Muhammada VI. Diskutovali sme o tom aj s odstupujúcim ministrom zahraničných vecí USA Johnom Kerrym. Myslím si, že pre Spojené štáty bude teraz veľmi ťažké vystúpiť z vlaku, ktorý už nabral veľkú rýchlosť. Ale Európska únia je pripravená viesť s novou americkou administratívou konštruktívny dialóg. Uvedomuje si svoju zodpovednosť za boj proti klimatickej zmene a naďalej si bude dôsledne plniť svoje záväzky, ktoré z toho vyplývajú.



Trump doslova označil globálne otepľovanie za "falošný poplach"...
Dôsledky zmeny klímy sú viditeľné dlhé roky. Zoberte si Slovensko - na takom malom území sme svedkami extrémnych výkyvov počasia. Raz bojujeme so suchom a nedostatkom vody, inokedy s prudkými búrkami a lokálnymi záplavami. To, samozrejme, ovplyvňuje poľnohospodársku výrobu, ale "veľká voda" tiež ohrozuje obyvateľov mnohých obcí a ich majetok. Takže, ak nezačneme konať čo najskôr, tak sa situácia bude iba zhoršovať. Okrem toho odborníci poukazujú na to, že globálne otepľovanie vyháňa zo svojich domovov čoraz viacej ľudí. Kde nie je voda, tam nie je obživa a v budúcnosti sa môže v dôsledku toho pohnúť z afrických krajín do Európy ešte väčšia masa ľudí ako sme toho svedkami v súčasnosti. Problémy s nedostatkom vody už avizujú mnohí iní kolegovia z európskych krajín.

Ako chce Slovensko prispieť k boju proti klimatickej zmene?
Veľa môžeme urobiť v znižovaní emisií skleníkových plynov z budov, a to napríklad ich zatepľovaním. Pre lepšiu ilustráciu spomeniem jeden zverejnený údaj - budovy v Európe zodpovedajú za produkciu až 36 percent všetkých emisií, čo je vysoké číslo. Na našej národnej úrovni je veľký priestor aj v doprave podporou nízkoemisných automobilov alebo v poľnohospodárstve zavádzaním zelených opatrení a upúšťaním od používania hnojív. Zavádzanie nových inovácií a nízkouhlíkových technológií zase pomôže znížiť emisie v sektore energetiky a priemysle. Nové technológie prinášajú ďalšie benefity, ako sú nové pracovné miesta a tým zlepšenie sociálnych podmienok ľudí.