Argument, že ľudia po zavedení zálohovania prestanú separovať odpad, podľa Sólymosa neobstojí. Hovorí, že napríklad v Lotyšsku sa po zavedení zálohovania povedomie o separovaní odpadu zvýšilo.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Zálohovanie PET fliaš a plechoviek je podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) najefektívnejší spôsob, ako sa o tento odpad postarať. V rozhovore pre TASR zdôraznil, že ide o osvedčený postup, ktorý sa chystajú zavádzať aj ďalšie krajiny. "Týmto smerom ide svet. Prečo by sme mali zaostať?" pýta sa.
Minister uznáva, že ide o veľkú investíciu. "Ale všetko niečo stojí. Aj to, aby sme mali čistú krajinu," vyhlásil. Nepripustil, že by z navrhovaného systému mohli vypadnúť plechovky. Je však ochotný diskutovať o tom, ako zálohovanie nastaviť čo najoptimálnejšie.
Argument, že ľudia po zavedení zálohovania prestanú separovať odpad, podľa Sólymosa neobstojí. Hovorí, že napríklad v Lotyšsku sa po zavedení zálohovania povedomie o separovaní odpadu zvýšilo. Častým príkladom kritikov zálohovania je Nemecko, kde po jeho zavedení klesla miera recyklácie plastov. "Ale vtedy, keď zaviedli zálohovanie, začali viac spaľovať odpad. Takže menej šlo na recykláciu, viac sa spaľovalo. Treba to všetko vnímať v kontexte," argumentuje šéf envirorezortu.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR začiatkom novembra oznámilo, že začalo s prípravu zálohovania. Vstupné náklady na zavedenie systému by mali byť na úrovni 80 miliónov eur. Rezort odhaduje, že suma za zálohovanie PET fľaše by sa mala pohybovať vo výške 12 centov, pri plechovke by to malo byť desať centov. Takýmto spôsobom by sa malo vyzbierať 90 percent plastových fliaš.
Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.
Minister uznáva, že ide o veľkú investíciu. "Ale všetko niečo stojí. Aj to, aby sme mali čistú krajinu," vyhlásil. Nepripustil, že by z navrhovaného systému mohli vypadnúť plechovky. Je však ochotný diskutovať o tom, ako zálohovanie nastaviť čo najoptimálnejšie.
Argument, že ľudia po zavedení zálohovania prestanú separovať odpad, podľa Sólymosa neobstojí. Hovorí, že napríklad v Lotyšsku sa po zavedení zálohovania povedomie o separovaní odpadu zvýšilo. Častým príkladom kritikov zálohovania je Nemecko, kde po jeho zavedení klesla miera recyklácie plastov. "Ale vtedy, keď zaviedli zálohovanie, začali viac spaľovať odpad. Takže menej šlo na recykláciu, viac sa spaľovalo. Treba to všetko vnímať v kontexte," argumentuje šéf envirorezortu.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR začiatkom novembra oznámilo, že začalo s prípravu zálohovania. Vstupné náklady na zavedenie systému by mali byť na úrovni 80 miliónov eur. Rezort odhaduje, že suma za zálohovanie PET fľaše by sa mala pohybovať vo výške 12 centov, pri plechovke by to malo byť desať centov. Takýmto spôsobom by sa malo vyzbierať 90 percent plastových fliaš.
Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.