Minister spresnil, že hlavnými bodmi bruselských rokovaní boli udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (do roku 2050) a účinná ochrana chránených území.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 19. decembra (TASR) - Zelená dohoda, čiže Európsky ekologický dohovor, bude hybnou silou hospodárstva EÚ v najbližších piatich rokoch a Slovensko by sa na to malo dobre pripraviť. Napríklad aj vytvorením Rady vlády SR pre zelenú dohodu. Uviedol pre TASR podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli.
Minister spresnil, že hlavnými bodmi bruselských rokovaní boli udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (do roku 2050) a účinná ochrana chránených území a presadzovanie opatrení, ktoré zabezpečia prežitie bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov.
Pripomenul, že nová Európska komisia veľmi rýchlo predstavila svoj Európsky ekologický dohovor, ktorý získal aj súhlas premiérov a prezidentov na summite EÚ. "Je to vec, ktorá nám na ďalších päť rokov dáva návod pre rôzne sektory politiky. Netýka sa to len životného prostredia, ale aj ministerstva pôdohospodárstva, hospodárstva, dopravy, či financií. Tie kompetentné kroky, ktoré chce EÚ za päť rokov robiť, chceme aj my na Slovensku. Aby sme mali viac udržateľné a šetrné hospodárenie. Zdroje planéty nie sú nekonečné," opísal situáciu Sólymos.
Minister priznal, že aj na rokovaniach Rady ministrov bolo cítiť, že zelený aspekt bude veľmi silne zastúpený v EÚ v nastávajúcich piatich rokoch, že týmto smerom sa bude uberať hlavná pracovná agenda. Zelená dohoda bude hybnou silou EÚ a jej hospodárstva a preto aj Slovensko sa musí na túto skutočnosť pripraviť.
"Musíme sa k tomu postaviť veľmi zodpovedne. Ideálne by bolo, keby sme vedeli na Slovensku vytvoriť Radu vlády pre zelenú dohodu. Jej súčasťou by mali byť ministri všetkých rezortov, ktorých sa to týka. Radu by mal viesť premiér, aby sme ukázali, že to myslíme vážne a že to, k čomu sme sa zaviazali chceme aj dosiahnuť," vysvetlil. Spresnil, že aby bolo možné meniť národnú ekonomiku smerom, ktorým sa chce uberať EÚ, tak je nevyhnutné nájsť vhodné fórum, kde všetky rezorty, ktorých sa tieto zmeny týkajú, nájdu spoločný prienik a vôľu hľadať riešenia, ktoré umožnia aplikovať opatrenia zelenej dohody.
Podľa Sólymosa aj EÚ ako taká bude musieť konať medzirezortne a prepájať záujmy a ciele rôznych odvetví, a preto Slováci musia byť na tento model tiež pripravení.
Minister zdôraznil, že tento návrh chce čo najskôr predstaviť, ešte počas mandátu súčasnej vlády SR.
S odkazom na ciele klimatickej neutrality do roku 2050, o ktorých hovorili aj lídri na decembrovom summite, minister upozornil, že si to bude vyžadovať zodpovedný prístup všetkých krajín EÚ, ale zároveň treba prijímať opatrenia nielen na národnej úrovni, ale aj na tej globálnej.
Slovensko sa podľa jeho slov hlási k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a podporuje Európsky ekologický dohovor. V tejto oblasti SR prijala politicky náročné rozhodnutie o zastavení dotácií na spaľovanie domáceho uhlia do roku 2023, vyčlení dodatočných 2,5 miliardy eur na investície do zmeny klímy do roku 2030 a prvýkrát prispelo a plánuje ďalej prispievať do Zeleného klimatického fondu.
SR rovnako podporuje aj nový globálny biodiverzitný rámec po roku 2020, ktorý má prispieť k skutočnej ochrane a k reálnemu zastaveniu straty biodiverzity v EÚ ako aj vo svete. Upozornil, že vláda SR v roku 2019 schválila Envirostratégiu 2030, kde je viacero plánov a návrhov na zlepšenie v oblasti ochrany prírody, biodiverzity a krajiny.
Minister spresnil, že hlavnými bodmi bruselských rokovaní boli udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (do roku 2050) a účinná ochrana chránených území a presadzovanie opatrení, ktoré zabezpečia prežitie bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov.
Pripomenul, že nová Európska komisia veľmi rýchlo predstavila svoj Európsky ekologický dohovor, ktorý získal aj súhlas premiérov a prezidentov na summite EÚ. "Je to vec, ktorá nám na ďalších päť rokov dáva návod pre rôzne sektory politiky. Netýka sa to len životného prostredia, ale aj ministerstva pôdohospodárstva, hospodárstva, dopravy, či financií. Tie kompetentné kroky, ktoré chce EÚ za päť rokov robiť, chceme aj my na Slovensku. Aby sme mali viac udržateľné a šetrné hospodárenie. Zdroje planéty nie sú nekonečné," opísal situáciu Sólymos.
Minister priznal, že aj na rokovaniach Rady ministrov bolo cítiť, že zelený aspekt bude veľmi silne zastúpený v EÚ v nastávajúcich piatich rokoch, že týmto smerom sa bude uberať hlavná pracovná agenda. Zelená dohoda bude hybnou silou EÚ a jej hospodárstva a preto aj Slovensko sa musí na túto skutočnosť pripraviť.
"Musíme sa k tomu postaviť veľmi zodpovedne. Ideálne by bolo, keby sme vedeli na Slovensku vytvoriť Radu vlády pre zelenú dohodu. Jej súčasťou by mali byť ministri všetkých rezortov, ktorých sa to týka. Radu by mal viesť premiér, aby sme ukázali, že to myslíme vážne a že to, k čomu sme sa zaviazali chceme aj dosiahnuť," vysvetlil. Spresnil, že aby bolo možné meniť národnú ekonomiku smerom, ktorým sa chce uberať EÚ, tak je nevyhnutné nájsť vhodné fórum, kde všetky rezorty, ktorých sa tieto zmeny týkajú, nájdu spoločný prienik a vôľu hľadať riešenia, ktoré umožnia aplikovať opatrenia zelenej dohody.
Podľa Sólymosa aj EÚ ako taká bude musieť konať medzirezortne a prepájať záujmy a ciele rôznych odvetví, a preto Slováci musia byť na tento model tiež pripravení.
Minister zdôraznil, že tento návrh chce čo najskôr predstaviť, ešte počas mandátu súčasnej vlády SR.
S odkazom na ciele klimatickej neutrality do roku 2050, o ktorých hovorili aj lídri na decembrovom summite, minister upozornil, že si to bude vyžadovať zodpovedný prístup všetkých krajín EÚ, ale zároveň treba prijímať opatrenia nielen na národnej úrovni, ale aj na tej globálnej.
Slovensko sa podľa jeho slov hlási k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a podporuje Európsky ekologický dohovor. V tejto oblasti SR prijala politicky náročné rozhodnutie o zastavení dotácií na spaľovanie domáceho uhlia do roku 2023, vyčlení dodatočných 2,5 miliardy eur na investície do zmeny klímy do roku 2030 a prvýkrát prispelo a plánuje ďalej prispievať do Zeleného klimatického fondu.
SR rovnako podporuje aj nový globálny biodiverzitný rámec po roku 2020, ktorý má prispieť k skutočnej ochrane a k reálnemu zastaveniu straty biodiverzity v EÚ ako aj vo svete. Upozornil, že vláda SR v roku 2019 schválila Envirostratégiu 2030, kde je viacero plánov a návrhov na zlepšenie v oblasti ochrany prírody, biodiverzity a krajiny.