Za posledné roky však finančná správa výrazne zmenila svoj prístup voči klientom a z reštriktívnych opatrení sa sústredila na proklientske.
Autor TASR
Bratislava 9. júna (TASR) - Hlavnou úlohou finančnej správy je úspešný výber daní a cla pri čo najvyššej efektivite vynakladaných verejných zdrojov. Do rozvoja IT systémov ročne investuje niekoľko miliónov eur a bude aj naďalej pracovať na rozvoji svojich informačných systémov tak, aby sa z nej stala bezpapierová inštitúcia. Prioritou najbližšieho obdobia je tak obojsmerná elektronická komunikácia v daňovej oblasti.
Ako povedala pre TASR prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová, zvyšovanie efektívnosti a efektivity výberu daní a ciel zabezpečuje finančná správa prostredníctvom legislatívnych, procesných, technických i personálnych opatrení. Tieto opatrenia z pohľadu verejnosti sú dvoch typov, a to reštriktívne - na zamedzenie podvodného správania sa osôb platiacich dane a clá a proklientske - klientsky orientovaných na podporu a zjednodušenie dobrovoľného platenia daňových povinností.
Ako ďalej uviedla, správa sa po svojom vzniku zameriavala predovšetkým na reštriktívne opatrenia – zavedenie kontrolného výkazu DPH, informačného systému kontrolných známok, daňovej kobry, obmedzenie platieb v hotovosti, nastavenie informačných systémov, ktoré boli v 2012 v kolapse. Najmä tieto opatrenia z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 priniesli v uplynulých rokoch do štátnej pokladnice viac o približne 3,7 miliardy eur.
Za posledné roky však finančná správa výrazne zmenila svoj prístup voči klientom a z reštriktívnych opatrení sa sústredila na proklientske. Najvýraznejším z nich je elektronická komunikácia a s tým súvisiace projekty.
"Je potrebné si uvedomiť, že finančná správa komunikuje s viac ako miliónom klientov, pričom s nami komunikuje elektronicky 700.000 z nich. Výhodou elektronizácie je pre štát úspora finančných prostriedkov, preskupenie pracovných síl na prípady, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a najmä uľahčenie plnenia povinností pre daňové subjekty, ktoré má viesť k podpore dobrovoľného plnenia daňových povinností – to vedie k vyššiemu výberu daní a cla. Pre daňové subjekty ide o výrazné uľahčenie komunikácie s finančnou správou, šetrenie financií na administratívnych poplatkoch, úspora času a zvýšený komfort daňovníkov, dovozcov a vývozcov," zdôraznila prezidentka.
V daňovej oblasti tak išlo jednoznačne o investície do informačných systémov ako portál finančnej správy, vymenený bol aj približne 20 rokov starý základný informačný systém na daňových úradoch (ISFS – SD). Zaviedla sa virtuálna registračná pokladnica. Finančná správa zriadila call centrum, ktoré poskytuje informácie daňovým subjektom každý pracovný deň, v prípade náporov aj cez víkend či nepretržite.
Zároveň v súvislosti s členstvom SR v EÚ má finančná správa aj ďalšie povinnosti - dodržiavanie pravidiel výberu ciel vrátane špecifikácií informačných systémov, ktoré uvedené zabezpečujú. Colné systémy musia byť aktívne 24 hodín sedem dní v týždni. V colnej oblasti preto išli finančné prostriedky napríklad do systému centrálny elektronický priečinok, ktorý sprostredkováva obojsmernú elektronickú komunikáciu v colnej oblasti. Investovala tiež do automatickej elektronickej výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Ako povedala pre TASR prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová, zvyšovanie efektívnosti a efektivity výberu daní a ciel zabezpečuje finančná správa prostredníctvom legislatívnych, procesných, technických i personálnych opatrení. Tieto opatrenia z pohľadu verejnosti sú dvoch typov, a to reštriktívne - na zamedzenie podvodného správania sa osôb platiacich dane a clá a proklientske - klientsky orientovaných na podporu a zjednodušenie dobrovoľného platenia daňových povinností.
Ako ďalej uviedla, správa sa po svojom vzniku zameriavala predovšetkým na reštriktívne opatrenia – zavedenie kontrolného výkazu DPH, informačného systému kontrolných známok, daňovej kobry, obmedzenie platieb v hotovosti, nastavenie informačných systémov, ktoré boli v 2012 v kolapse. Najmä tieto opatrenia z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 priniesli v uplynulých rokoch do štátnej pokladnice viac o približne 3,7 miliardy eur.
Za posledné roky však finančná správa výrazne zmenila svoj prístup voči klientom a z reštriktívnych opatrení sa sústredila na proklientske. Najvýraznejším z nich je elektronická komunikácia a s tým súvisiace projekty.
"Je potrebné si uvedomiť, že finančná správa komunikuje s viac ako miliónom klientov, pričom s nami komunikuje elektronicky 700.000 z nich. Výhodou elektronizácie je pre štát úspora finančných prostriedkov, preskupenie pracovných síl na prípady, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a najmä uľahčenie plnenia povinností pre daňové subjekty, ktoré má viesť k podpore dobrovoľného plnenia daňových povinností – to vedie k vyššiemu výberu daní a cla. Pre daňové subjekty ide o výrazné uľahčenie komunikácie s finančnou správou, šetrenie financií na administratívnych poplatkoch, úspora času a zvýšený komfort daňovníkov, dovozcov a vývozcov," zdôraznila prezidentka.
V daňovej oblasti tak išlo jednoznačne o investície do informačných systémov ako portál finančnej správy, vymenený bol aj približne 20 rokov starý základný informačný systém na daňových úradoch (ISFS – SD). Zaviedla sa virtuálna registračná pokladnica. Finančná správa zriadila call centrum, ktoré poskytuje informácie daňovým subjektom každý pracovný deň, v prípade náporov aj cez víkend či nepretržite.
Zároveň v súvislosti s členstvom SR v EÚ má finančná správa aj ďalšie povinnosti - dodržiavanie pravidiel výberu ciel vrátane špecifikácií informačných systémov, ktoré uvedené zabezpečujú. Colné systémy musia byť aktívne 24 hodín sedem dní v týždni. V colnej oblasti preto išli finančné prostriedky napríklad do systému centrálny elektronický priečinok, ktorý sprostredkováva obojsmernú elektronickú komunikáciu v colnej oblasti. Investovala tiež do automatickej elektronickej výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni.