Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priority EP pre rozpočet EÚ na rok 2025, podľa usmernení prijatých v marci tohto roku, zahŕňajú väčšiu podporu pre zelenú a digitálnu transformáciu, konkurencieschopnosť a zabezpečenie prosperity.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 19. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu diskutovali aj o príprave budúcoročného rozpočtu EÚ a škrtoch navrhovaných členskými krajinami (Rada EÚ). K situácii sa pre TASR vyjadrila europoslankyňa Lucia Yar (PS).
Rada EÚ navrhla uskutočniť viaceré škrty v rozpočte eurobloku, ktorý predložila Európska komisia. O konečnej podobe eurorozpočtu na rok 2025 budú poslanci EP hlasovať na plenárnom zasadnutí koncom októbra, už teraz však dali najavo, že majú výhrady ku sérii škrtov požadovaných zo strany členských štátov.
Spravodajca EP pre túto oblasť, rumunský poslanec Victor Negrescu z tábora sociálnych demokratov (S&D) pozíciu Rady EÚ k budúcoročnému rozpočtu EÚ skritizoval - členské štáty chcú totiž znížiť pôvodné návrhy eurokomisie o 1,52 miliardy eur.
"Rada EÚ každý rok používa podobné zdôvodnenie na znižovanie programových balíkov alebo na obmedzovanie plánovaných posilnení, aj keď sa procedurálne a rozpočtové okolnosti a sociálny, ekonomický a geopolitický kontext značne zmenili," uviedol Negrescu v správe pre médiá a dodal, že EP pre takto prístup nemá pochopenie.
Priority EP pre rozpočet EÚ na rok 2025, podľa usmernení prijatých v marci tohto roku, zahŕňajú väčšiu podporu pre zelenú a digitálnu transformáciu, konkurencieschopnosť a zabezpečenie prosperity, inkluzívnosti a bezpečnosti.
TASR oslovila k tejto téme poslancov z viacerých politických frakcií, odpoveď poslala iba Lucia Yar (PS), ktorá je ako jediná z 15 slovenských zákonodarcov zastúpená vo Výbore EP pre rozpočet (BUDG).
"Oceňujem, že členské štáty chápu, akou veľkou prioritou EÚ v otázke rozpočtu bude v najbližšom období bezpečnosť. V rovnakej miere sa však obávam, že okresávanie financovania pre také dôležité vlajkové lode európskych programov, akými sú napríklad Erasmus+ a Horizont Európa, bude mať nielen negatívny symbolický dosah, ale ochudobní aj naše vzdelávanie a výskum, teda našu budúcnosť," vysvetlila poslankyňa.
Podľa jej slov europarlament rovnako nemôže súhlasiť so znižovaním rozpočtu pre Európsku prokuratúru (EPPO), ktorej pôsobnosť sa rozrastá, a preto, naopak, potrebuje primerané financovanie. Spresnila, že v mene liberálnej politickej skupiny Obnovme Európu (RE), ktorej je členkou, podala pozmeňovacie návrhy, ktoré tieto programy navrhujú naďalej dostatočne financovať na budúci rok.
"Potrebujeme rozpočet, ktorý je flexibilný a umožní nám reagovať na nepredvídateľné udalosti a krízy, ale podporí aj kvalitné nastavenie prechodu na digitálnu a klimaticky neutrálnu ekonomiku, ktorá myslí na ľudí vo všetkých kútoch Európy. Potrebujeme rozpočet, ktorý bude investičný, po čom volá aj správa Maria Draghiho," odkázala poslankyňa.
Zdôraznila, že bez európskych investícií ekonomika EÚ nebude prosperovať, aj preto ako koordinátorka frakcie RE pre rozpočet bude robiť všetko pre to, aby europarlament vybojoval čo najlepšie podmienky pre EÚ, a teda aj pre Slovensko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Rada EÚ navrhla uskutočniť viaceré škrty v rozpočte eurobloku, ktorý predložila Európska komisia. O konečnej podobe eurorozpočtu na rok 2025 budú poslanci EP hlasovať na plenárnom zasadnutí koncom októbra, už teraz však dali najavo, že majú výhrady ku sérii škrtov požadovaných zo strany členských štátov.
Spravodajca EP pre túto oblasť, rumunský poslanec Victor Negrescu z tábora sociálnych demokratov (S&D) pozíciu Rady EÚ k budúcoročnému rozpočtu EÚ skritizoval - členské štáty chcú totiž znížiť pôvodné návrhy eurokomisie o 1,52 miliardy eur.
"Rada EÚ každý rok používa podobné zdôvodnenie na znižovanie programových balíkov alebo na obmedzovanie plánovaných posilnení, aj keď sa procedurálne a rozpočtové okolnosti a sociálny, ekonomický a geopolitický kontext značne zmenili," uviedol Negrescu v správe pre médiá a dodal, že EP pre takto prístup nemá pochopenie.
Priority EP pre rozpočet EÚ na rok 2025, podľa usmernení prijatých v marci tohto roku, zahŕňajú väčšiu podporu pre zelenú a digitálnu transformáciu, konkurencieschopnosť a zabezpečenie prosperity, inkluzívnosti a bezpečnosti.
TASR oslovila k tejto téme poslancov z viacerých politických frakcií, odpoveď poslala iba Lucia Yar (PS), ktorá je ako jediná z 15 slovenských zákonodarcov zastúpená vo Výbore EP pre rozpočet (BUDG).
"Oceňujem, že členské štáty chápu, akou veľkou prioritou EÚ v otázke rozpočtu bude v najbližšom období bezpečnosť. V rovnakej miere sa však obávam, že okresávanie financovania pre také dôležité vlajkové lode európskych programov, akými sú napríklad Erasmus+ a Horizont Európa, bude mať nielen negatívny symbolický dosah, ale ochudobní aj naše vzdelávanie a výskum, teda našu budúcnosť," vysvetlila poslankyňa.
Podľa jej slov europarlament rovnako nemôže súhlasiť so znižovaním rozpočtu pre Európsku prokuratúru (EPPO), ktorej pôsobnosť sa rozrastá, a preto, naopak, potrebuje primerané financovanie. Spresnila, že v mene liberálnej politickej skupiny Obnovme Európu (RE), ktorej je členkou, podala pozmeňovacie návrhy, ktoré tieto programy navrhujú naďalej dostatočne financovať na budúci rok.
"Potrebujeme rozpočet, ktorý je flexibilný a umožní nám reagovať na nepredvídateľné udalosti a krízy, ale podporí aj kvalitné nastavenie prechodu na digitálnu a klimaticky neutrálnu ekonomiku, ktorá myslí na ľudí vo všetkých kútoch Európy. Potrebujeme rozpočet, ktorý bude investičný, po čom volá aj správa Maria Draghiho," odkázala poslankyňa.
Zdôraznila, že bez európskych investícií ekonomika EÚ nebude prosperovať, aj preto ako koordinátorka frakcie RE pre rozpočet bude robiť všetko pre to, aby europarlament vybojoval čo najlepšie podmienky pre EÚ, a teda aj pre Slovensko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
