Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj keď v poslednom čase ceny ropy opäť mierne vzrástli, analytička Poštovej banky Jana Glasová pripomína, že medziročne je lacnejšia približne o 40 %.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) - Výrazný pokles cien energií v predchádzajúcich mesiacoch bude mať na európsku, a teda aj slovenskú ekonomiku pozitívny vplyv. Na druhej strane však v nich prehlbuje deflačné tendencie. Zhodujú sa na tom analytici oslovení TASR.
Aj keď v poslednom čase ceny ropy opäť mierne vzrástli, analytička Poštovej banky Jana Glasová pripomína, že medziročne je lacnejšia približne o 40 %. Táto surovina pritom neovplyvňuje len ceny benzínu a nafty na čerpacích staniciach, ale prelieva sa aj do cien takmer všetkých ostatných tovarov a služieb.
"Nižšie ceny ropy znamenajú nižšie náklady spotrebiteľov na palivá a z rovnakého dôvodu nižšie náklady firiem. Tieto "ušetrené" peniaze môžu byť následne použité na dodatočnú spotrebu či investície, čo by sa mohlo pretaviť do vyššieho ekonomického rastu," vysvetľuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Lacnejšia ropa podľa Glasovej teší priemyselných výrobcov a exportérov, ktorí majú nižšie náklady, zároveň tlačí na zlacnenie tovarov a služieb v domácej ekonomike.
Tento fakt však na druhej strane predstavuje riziko, keďže prehlbuje aktuálne deflačné tendencie v európskej aj slovenskej ekonomike. Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová pripomína, že kým vlani na Slovensku spotrebiteľské ceny klesli o 0,1 %, v januári sa deflácia prehĺbila už na -0,4 %, a to aj dôsledku poklesu cien ropy, následne energií a palív.
"Očakávame, že nízka cena ropy bude aj naďalej negatívne ovplyvňovať rast spotrebiteľských cien na Slovensku, ako aj v celej eurozóne, aj keď jej vplyv by sa mal postupne oslabovať. V tomto roku by tak inflácia mala zostať na pomerne nízkych úrovniach, okolo 0 % medziročne, pričom zvyšovať by sa mala začať iba pomaly," avizuje ekonómka.
Geopolitické napätie medzi Ukrajinou a Ruskom a spory týkajúce sa dodávok ruského plynu zatiaľ podľa analytikov nepredstavujú výrazné riziko pre európske ekonomiky. Krajiny strednej a východnej Európy sú totiž lepšie pripravené na prípadné problémy s dodávkami plynu ako pred niekoľkými rokmi, zdôrazňuje Muchová.
"Neistota sa týka dodávok ruského plynu cez Ukrajinu, nie cez ostatné tranzitné trasy do Európy. Ak by aj prišlo k zastaveniu dodávok cez Ukrajinu, Slovensko a jeho hospodárstvo by to vážne neohrozilo. Eustream je totiž pripravený reverzným tokom zo Západu zásobovať celú krajinu. Navyše krajina môže určitý čas čerpať plyn aj zo zásobníkov," pripomenul Pánis.
Aj keď v poslednom čase ceny ropy opäť mierne vzrástli, analytička Poštovej banky Jana Glasová pripomína, že medziročne je lacnejšia približne o 40 %. Táto surovina pritom neovplyvňuje len ceny benzínu a nafty na čerpacích staniciach, ale prelieva sa aj do cien takmer všetkých ostatných tovarov a služieb.
"Nižšie ceny ropy znamenajú nižšie náklady spotrebiteľov na palivá a z rovnakého dôvodu nižšie náklady firiem. Tieto "ušetrené" peniaze môžu byť následne použité na dodatočnú spotrebu či investície, čo by sa mohlo pretaviť do vyššieho ekonomického rastu," vysvetľuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Lacnejšia ropa podľa Glasovej teší priemyselných výrobcov a exportérov, ktorí majú nižšie náklady, zároveň tlačí na zlacnenie tovarov a služieb v domácej ekonomike.
Tento fakt však na druhej strane predstavuje riziko, keďže prehlbuje aktuálne deflačné tendencie v európskej aj slovenskej ekonomike. Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová pripomína, že kým vlani na Slovensku spotrebiteľské ceny klesli o 0,1 %, v januári sa deflácia prehĺbila už na -0,4 %, a to aj dôsledku poklesu cien ropy, následne energií a palív.
"Očakávame, že nízka cena ropy bude aj naďalej negatívne ovplyvňovať rast spotrebiteľských cien na Slovensku, ako aj v celej eurozóne, aj keď jej vplyv by sa mal postupne oslabovať. V tomto roku by tak inflácia mala zostať na pomerne nízkych úrovniach, okolo 0 % medziročne, pričom zvyšovať by sa mala začať iba pomaly," avizuje ekonómka.
Geopolitické napätie medzi Ukrajinou a Ruskom a spory týkajúce sa dodávok ruského plynu zatiaľ podľa analytikov nepredstavujú výrazné riziko pre európske ekonomiky. Krajiny strednej a východnej Európy sú totiž lepšie pripravené na prípadné problémy s dodávkami plynu ako pred niekoľkými rokmi, zdôrazňuje Muchová.
"Neistota sa týka dodávok ruského plynu cez Ukrajinu, nie cez ostatné tranzitné trasy do Európy. Ak by aj prišlo k zastaveniu dodávok cez Ukrajinu, Slovensko a jeho hospodárstvo by to vážne neohrozilo. Eustream je totiž pripravený reverzným tokom zo Západu zásobovať celú krajinu. Navyše krajina môže určitý čas čerpať plyn aj zo zásobníkov," pripomenul Pánis.
