Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
"Nízke ceny ropy či zemného plynu sú ideálnym momentom, aby svetové spoločenstvo prijalo opatrenia vedúce k trvalo udržateľnému rozvoju," uviedol analytik.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) - Neočakávane prudký pád cien ropy až o neuveriteľných 55 % od júna 2014 ľudstvu prináša historickú príležitosť pri ochrane klímy, ktorú treba využiť. Uviedol to pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
"Nízke ceny ropy či zemného plynu sú ideálnym momentom, aby svetové spoločenstvo prijalo opatrenia vedúce k trvalo udržateľnému rozvoju. Ak budú totiž politici aj naďalej pokračovať v terajšej deklaratórnej podobe boja proti klimatickým zmenám, mierne zimy budú ešte tým lepším, čo nasledujúce generácie zažijú," zdôraznil.
Katastrofickému scenáru povodní, horúčav, nedostatku pitnej vody či zhoršenia zdravia obyvateľstva a prehĺbenia sociálnej nerovnosti možno podľa Badidu predísť len spoločným celosvetovým úsilím.
"V prvom rade je nevyhnutné odstrániť škodlivé dotácie poskytované fosílnym palivám prevažne rozvojovými krajinami. Zásadným spôsobom totiž prispievajú k zhoršeniu klímy, obmedzujú štáty pri podpore prospešnejších oblastí ako sú školstvo, veda či zdravotníctvo a odrádzajú súkromné spoločnosti od investícií do zelených technológií a energetickej efektívnosti," podčiarkol.
Pripomenul, že podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry bolo v roku 2013 týmto spôsobom minutých okolo 550 miliárd USD (480,52 miliardy eur) a medzi najväčších hriešnikov patria Irán, Saudská Arábia, Rusko, India, Čína či Venezuela.
"Ďalším potrebným opatrením je férové spoplatnenie uhlíka (CO2), ktorým možno zabrániť kritickému otepľovaniu našej planéty a zároveň prispieť k rozvoju nízko-uhlíkového hospodárstva. Treba priznať, že EÚ sa pokúsila tento princíp zaviesť prijatím schémy obchodovania s uhlíkom, avšak tá je dnes viac menej bezzubá," poznamenal.
S rovnakým výsledkom môže podľa neho dopadnúť očakávaná parížska klimatická dohoda, ak ju nepodporíme spoplatnením uhlíka v najväčších ekonomikách. Kedy už, ak nie dnes, pri klesajúcich cenách energií, bude vhodnejšia doba zaviesť princíp 'znečisťovateľ platí'? Následná záťaž na verejné financie spojená s klimatickými zmenami vo forme zvýšených výdavkov na zdravotníctvo, sociálne nepokoje, či nezamestnanosť sa totiž môžu stať neúnosnými. "A preto, nenechajme si ujsť historickú príležitosť a urobme už dnes razantné kroky k budúcnosti, ktorá nebude hrozbou," dodal.
"Nízke ceny ropy či zemného plynu sú ideálnym momentom, aby svetové spoločenstvo prijalo opatrenia vedúce k trvalo udržateľnému rozvoju. Ak budú totiž politici aj naďalej pokračovať v terajšej deklaratórnej podobe boja proti klimatickým zmenám, mierne zimy budú ešte tým lepším, čo nasledujúce generácie zažijú," zdôraznil.
Katastrofickému scenáru povodní, horúčav, nedostatku pitnej vody či zhoršenia zdravia obyvateľstva a prehĺbenia sociálnej nerovnosti možno podľa Badidu predísť len spoločným celosvetovým úsilím.
"V prvom rade je nevyhnutné odstrániť škodlivé dotácie poskytované fosílnym palivám prevažne rozvojovými krajinami. Zásadným spôsobom totiž prispievajú k zhoršeniu klímy, obmedzujú štáty pri podpore prospešnejších oblastí ako sú školstvo, veda či zdravotníctvo a odrádzajú súkromné spoločnosti od investícií do zelených technológií a energetickej efektívnosti," podčiarkol.
Pripomenul, že podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry bolo v roku 2013 týmto spôsobom minutých okolo 550 miliárd USD (480,52 miliardy eur) a medzi najväčších hriešnikov patria Irán, Saudská Arábia, Rusko, India, Čína či Venezuela.
"Ďalším potrebným opatrením je férové spoplatnenie uhlíka (CO2), ktorým možno zabrániť kritickému otepľovaniu našej planéty a zároveň prispieť k rozvoju nízko-uhlíkového hospodárstva. Treba priznať, že EÚ sa pokúsila tento princíp zaviesť prijatím schémy obchodovania s uhlíkom, avšak tá je dnes viac menej bezzubá," poznamenal.
S rovnakým výsledkom môže podľa neho dopadnúť očakávaná parížska klimatická dohoda, ak ju nepodporíme spoplatnením uhlíka v najväčších ekonomikách. Kedy už, ak nie dnes, pri klesajúcich cenách energií, bude vhodnejšia doba zaviesť princíp 'znečisťovateľ platí'? Následná záťaž na verejné financie spojená s klimatickými zmenami vo forme zvýšených výdavkov na zdravotníctvo, sociálne nepokoje, či nezamestnanosť sa totiž môžu stať neúnosnými. "A preto, nenechajme si ujsť historickú príležitosť a urobme už dnes razantné kroky k budúcnosti, ktorá nebude hrozbou," dodal.
