Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rokovania Grécka a jeho veriteľov z Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) už štyri mesiace viaznu.
Autor TASR
Berlín 28. mája (TASR) - Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová dnes pre nemeckú televíziu ARD uviedla, že je potrebné urobiť ešte veľa práce, aby mohli Grécko a jeho veritelia uzavrieť dohodu o pomoci. Informovala o tom agentúra Reuters.
Reagovala tak na vyhlásenie nemenovaného zdroja z gréckej vlády, ktorý v stredu (27.5.) novinárom povedal, že obe strany už začínajú pracovať na návrhu dohody na technickej úrovni. A tvrdil tiež, že tento návrh nezahŕňa požadované znižovanie dôchodkov a platov a stanovuje nižší cieľ pre primárny rozpočtový prebytok.
Lagardeová na otázku ARD povedala len toľko, že obe strany stále pracujú na riešení. A hoci sa im podarilo dosiahnuť v niektorých bodoch určitý posun, nemyslí si, že už dosiahli skutočné výsledky. Domnieva sa, že tímy vyjednávačov čaká ešte veľa práce, verí však, že Gréci dodržia svoje záväzky.
Rokovania Grécka a jeho veriteľov z Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) už štyri mesiace viaznu. Dôvodom sú úsporné opatrenia a reformy, ktoré veritelia požadujú od Atén výmenou za financie. Ich cieľom je skonsolidovať grécky dlh a postaviť ekonomiku na nohy. Grécko však stále zaostáva pri zavádzaní reforiem, aj keď mu dochádzajú peniaze. Ak sa s veriteľmi urýchlene nedohodne, hrozí mu štátny bankrot.
Aj člen Rady guvernérov Európske centrálnej banky (ECB) a guvernér rakúskej centrálnej banky Ewald Nowotny poprel slová Grékov, že dohoda je už na dohľad. Zmrazil ich optimizmus a skonštatoval, že rokovania sprevádza príliš veľa šumu a je potrebné oddeliť tento hluk od faktov. A bagatelizoval aj tvrdenia, že ECB uvoľní prísne podmienky a začne prijímať grécke dlhopisy ako záruku za úvery.
Nowotny pre televíziu CNBC skonštatoval, že banka má svoje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať.
ECB vo februári náhle rozhodla, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako záruku za úvery komerčným bankám. O likviditu gréckych finančných ústavov sa tak musí starať tamojšia centrálna banka. Dôvodom bolo vyhlásenie novej gréckej vlády, ktorá do úradu nastúpila koncom januára, že zruší reformy.
Problémové krajiny eurozóny majú k dispozícii ešte núdzovú úverovú linku ELA, ktorú teraz využívajú grécke banky. Jej prostredníctvom dostávajú potrebnú likviditu, ale riziká znáša grécka centrálna banka. No aj tieto úvery podliehajú schváleniu ECB, čo znamená, že za určitých okolností ich môže odmietnuť.
Reagovala tak na vyhlásenie nemenovaného zdroja z gréckej vlády, ktorý v stredu (27.5.) novinárom povedal, že obe strany už začínajú pracovať na návrhu dohody na technickej úrovni. A tvrdil tiež, že tento návrh nezahŕňa požadované znižovanie dôchodkov a platov a stanovuje nižší cieľ pre primárny rozpočtový prebytok.
Lagardeová na otázku ARD povedala len toľko, že obe strany stále pracujú na riešení. A hoci sa im podarilo dosiahnuť v niektorých bodoch určitý posun, nemyslí si, že už dosiahli skutočné výsledky. Domnieva sa, že tímy vyjednávačov čaká ešte veľa práce, verí však, že Gréci dodržia svoje záväzky.
Rokovania Grécka a jeho veriteľov z Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) už štyri mesiace viaznu. Dôvodom sú úsporné opatrenia a reformy, ktoré veritelia požadujú od Atén výmenou za financie. Ich cieľom je skonsolidovať grécky dlh a postaviť ekonomiku na nohy. Grécko však stále zaostáva pri zavádzaní reforiem, aj keď mu dochádzajú peniaze. Ak sa s veriteľmi urýchlene nedohodne, hrozí mu štátny bankrot.
Aj člen Rady guvernérov Európske centrálnej banky (ECB) a guvernér rakúskej centrálnej banky Ewald Nowotny poprel slová Grékov, že dohoda je už na dohľad. Zmrazil ich optimizmus a skonštatoval, že rokovania sprevádza príliš veľa šumu a je potrebné oddeliť tento hluk od faktov. A bagatelizoval aj tvrdenia, že ECB uvoľní prísne podmienky a začne prijímať grécke dlhopisy ako záruku za úvery.
Nowotny pre televíziu CNBC skonštatoval, že banka má svoje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať.
ECB vo februári náhle rozhodla, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako záruku za úvery komerčným bankám. O likviditu gréckych finančných ústavov sa tak musí starať tamojšia centrálna banka. Dôvodom bolo vyhlásenie novej gréckej vlády, ktorá do úradu nastúpila koncom januára, že zruší reformy.
Problémové krajiny eurozóny majú k dispozícii ešte núdzovú úverovú linku ELA, ktorú teraz využívajú grécke banky. Jej prostredníctvom dostávajú potrebnú likviditu, ale riziká znáša grécka centrálna banka. No aj tieto úvery podliehajú schváleniu ECB, čo znamená, že za určitých okolností ich môže odmietnuť.
