Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojna na Ukrajine spôsobila prudký nárast cien zemného plynu, čo vyvolalo rozsiahle turbulencie na európskych energetických trhoch.
Autor TASR
Praha 9. septembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) nemôže poskytnúť likviditu energetickým firmám, ktoré sa ocitli v problémoch, uviedla šéfka ECB Christine Lagardová. Upozornila, že to je v kompetencii vlád krajín Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
"Je veľmi dôležité prijať v tomto aktuálne veľmi volatilnom prostredí fiškálne opatrenia na poskytnutie likvidity solventným účastníkom energetického trhu, predovšetkým firmám v oblasti utilít," povedala Lagardová na tlačovej konferencii v Prahe. "Čo sa týka ECB a národných centrálnych bánk Eurosystému, sme, samozrejme, pripravení poskytnúť likviditu bankám, nie dodávateľom energií."
Vojna na Ukrajine spôsobila prudký nárast cien zemného plynu, čo vyvolalo rozsiahle turbulencie na európskych energetických trhoch. Ministri energetiky EÚ diskutujú o cenových stropoch na všetok importovaný plyn. Týmto spôsobom sa snažia riešiť krízu, ktorú minulý týždeň prehĺbilo rozhodnutie Gazpromu, že na neurčito zastaví dodávky cez plynovod Nord Stream 1.
Ceny termínovaných kontraktov na plyn sú takmer štvornásobné v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a prudké zdraženie energií spôsobuje, že energetické firmy sa dostávajú na pokraj krachu. Najväčší nemecký dovozca plynu Uniper už dostal od štátu miliardovú finančnú finančnú pomoc a musel požiadať o zvýšenie úveru od štátnej rozvojovej banky KfW.
V piatok požiadala nemeckú vládu o pomoc ďalšia firma VNG, ktorá je divíziou elektrárenskej spoločnosti EnBW. Len v Nemecku približne 25 firiem signalizovalo, že budú potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, uviedlo spolkové ministerstvo hospodárstva.
ECB dlhodobo argumentuje, že nie je v pozícii, aby poskytovala núdzové financovanie obchodníkom s energiami. Lagardová v piatok uviedla, že ECB síce môže pomôcť finančným inštitútom, ktoré sa podieľajú na zúčtovaní pre energetické firmy, ale varovala pred oslabením požiadaviek na clearingové spoločnosti. Podľa šéfky ECB by mali vlády prijať cielené opatrenia na ochranu kriticky dôležitých energetických spoločností. "Ideálne na úrovni EÚ by členské štáty mali prijať kolektívny prístup. Myslím si, že Komisia na tom už pracuje."
"Je veľmi dôležité prijať v tomto aktuálne veľmi volatilnom prostredí fiškálne opatrenia na poskytnutie likvidity solventným účastníkom energetického trhu, predovšetkým firmám v oblasti utilít," povedala Lagardová na tlačovej konferencii v Prahe. "Čo sa týka ECB a národných centrálnych bánk Eurosystému, sme, samozrejme, pripravení poskytnúť likviditu bankám, nie dodávateľom energií."
Vojna na Ukrajine spôsobila prudký nárast cien zemného plynu, čo vyvolalo rozsiahle turbulencie na európskych energetických trhoch. Ministri energetiky EÚ diskutujú o cenových stropoch na všetok importovaný plyn. Týmto spôsobom sa snažia riešiť krízu, ktorú minulý týždeň prehĺbilo rozhodnutie Gazpromu, že na neurčito zastaví dodávky cez plynovod Nord Stream 1.
Ceny termínovaných kontraktov na plyn sú takmer štvornásobné v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a prudké zdraženie energií spôsobuje, že energetické firmy sa dostávajú na pokraj krachu. Najväčší nemecký dovozca plynu Uniper už dostal od štátu miliardovú finančnú finančnú pomoc a musel požiadať o zvýšenie úveru od štátnej rozvojovej banky KfW.
V piatok požiadala nemeckú vládu o pomoc ďalšia firma VNG, ktorá je divíziou elektrárenskej spoločnosti EnBW. Len v Nemecku približne 25 firiem signalizovalo, že budú potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, uviedlo spolkové ministerstvo hospodárstva.
ECB dlhodobo argumentuje, že nie je v pozícii, aby poskytovala núdzové financovanie obchodníkom s energiami. Lagardová v piatok uviedla, že ECB síce môže pomôcť finančným inštitútom, ktoré sa podieľajú na zúčtovaní pre energetické firmy, ale varovala pred oslabením požiadaviek na clearingové spoločnosti. Podľa šéfky ECB by mali vlády prijať cielené opatrenia na ochranu kriticky dôležitých energetických spoločností. "Ideálne na úrovni EÚ by členské štáty mali prijať kolektívny prístup. Myslím si, že Komisia na tom už pracuje."
