Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a Lagardová avizovala ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v marci.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 2. februára (TASR) - Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová potvrdila, že banka bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a avizovala ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v marci. Ekonomika eurozóny je podľa nej "odolnejšia, než sa očakávalo".
ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku a signalizovala, že bude pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na 3 %, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 % a depozitná sadzba na 2,50 %.
Lagardová začala tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady guvernérov gratuláciou Chorvátsku, ktoré sa 1. januára stalo členom eurozóny, a privítala v Rade guvernérov šéfa Chorvátskej národnej banky Borisa Vujčiča.
Lagardová zopakovala, že rada bude "rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa". Takisto potvrdila, že ECB v marci zvýši úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov a potom prehodnotí, ako sa bude menová politika vyvíjať ďalej.
ECB podľa jej šéfky očakáva, že ekonomická aktivita v eurozóne zostane v krátkodobom horizonte slabá. Dôvodmi je utlmená aktivita v globálnej ekonomike a vysoká geopolitická neistota, ktorej hlavnou príčinou je ruská útočná vojna proti Ukrajine. To spoločne s vysokou infláciou a prísnejšími finančnými podmienkami tlmí výdavky aj produkciu.
Problémy s dodávkami sa však zmierňujú, dodávky plynu sú bezpečnejšie, firmy majú naďalej veľký objem nevybavených objednávok a dôvera sa zlepšuje.
"Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií by tiež mali zmierniť stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia pocítili v dôsledku vysokej inflácie. To následne podporí spotrebu. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika je odolnejšia, než sa očakávalo, a v nasledujúcich kvartáloch by sa mala zotaviť," uviedla Lagardová.
Cenové tlaky však podľa Lagardovej zostávajú silné, čiastočne aj z toho dôvodu, že vysoké náklady na energie zasiahli celú ekonomiku. "Vládne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií pre domácnosti budú v roku 2023 tlmiť infláciu, po ich skončení sa však očakáva jej zvýšenie," dodala.
ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku a signalizovala, že bude pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na 3 %, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 % a depozitná sadzba na 2,50 %.
Lagardová začala tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady guvernérov gratuláciou Chorvátsku, ktoré sa 1. januára stalo členom eurozóny, a privítala v Rade guvernérov šéfa Chorvátskej národnej banky Borisa Vujčiča.
Lagardová zopakovala, že rada bude "rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa". Takisto potvrdila, že ECB v marci zvýši úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov a potom prehodnotí, ako sa bude menová politika vyvíjať ďalej.
ECB podľa jej šéfky očakáva, že ekonomická aktivita v eurozóne zostane v krátkodobom horizonte slabá. Dôvodmi je utlmená aktivita v globálnej ekonomike a vysoká geopolitická neistota, ktorej hlavnou príčinou je ruská útočná vojna proti Ukrajine. To spoločne s vysokou infláciou a prísnejšími finančnými podmienkami tlmí výdavky aj produkciu.
Problémy s dodávkami sa však zmierňujú, dodávky plynu sú bezpečnejšie, firmy majú naďalej veľký objem nevybavených objednávok a dôvera sa zlepšuje.
"Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií by tiež mali zmierniť stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia pocítili v dôsledku vysokej inflácie. To následne podporí spotrebu. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika je odolnejšia, než sa očakávalo, a v nasledujúcich kvartáloch by sa mala zotaviť," uviedla Lagardová.
Cenové tlaky však podľa Lagardovej zostávajú silné, čiastočne aj z toho dôvodu, že vysoké náklady na energie zasiahli celú ekonomiku. "Vládne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií pre domácnosti budú v roku 2023 tlmiť infláciu, po ich skončení sa však očakáva jej zvýšenie," dodala.
