Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 3. februára (TASR) - Ekonomika eurozóny pokračuje v zotavovaní a situácia na trhu práce sa zlepšuje aj vďaka monetárnej podpore Európskej centrálnej banky (ECB). Rast ekonomiky regiónu však v 1. kvartáli 2022 zostane utlmený z dôvodu aktuálnej pandemickej vlny a inflácia zrejme zostane vysoká dlhšie, než sa očakávalo. Uviedla to šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. TASR o tom informovala na základe prepisu jej prejavu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová. Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
"Inflácia sa v posledných mesiacoch prudko zrýchlila a jej nárast bol v januári opäť prekvapivo vysoký. Jej motorom sú predovšetkým stúpajúce náklady na energie, ktoré zvyšujú ceny v mnohých sektoroch, rovnako ako nárast cien potravín."
Rada guvernérov preto potvrdila rozhodnutia, ktoré prijala v decembri. ECB bude podľa nich postupne v najbližších kvartáloch pokračovať v spomaľovaní nákupu dlhopisov a núdzový pandemický program PEPP zastaví na konci marca.
Lagardová však zdôraznila, že vzhľadom na aktuálnu neistotu si ECB "musí viac než kedykoľvek predtým zachovať flexibilitu a širokú škálu možností pri realizácii menovej politiky". Preto je Rada guvernérov v prípade potreby "pripravená upraviť všetky svoje nástroje, aby v strednodobom horizonte zabezpečila stabilizáciu inflácie na jej dvojpercentnom cieli".
Lagardová však nezopakovala, že ECB v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou nebude zvyšovať úrokové sadzby. To signalizuje, že ECB znepokojuje vysoká inflácia a môže začať sprísňovať menovú politiku skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Rada guvernérov na štvrtkovom zasadnutí v súlade s očakávaniami ponechala sadzbu pre svoje hlavné refinančné operácie na nule, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 % a depozitnú sadzbu na úrovni -0,5 %.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová. Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
"Inflácia sa v posledných mesiacoch prudko zrýchlila a jej nárast bol v januári opäť prekvapivo vysoký. Jej motorom sú predovšetkým stúpajúce náklady na energie, ktoré zvyšujú ceny v mnohých sektoroch, rovnako ako nárast cien potravín."
Rada guvernérov preto potvrdila rozhodnutia, ktoré prijala v decembri. ECB bude podľa nich postupne v najbližších kvartáloch pokračovať v spomaľovaní nákupu dlhopisov a núdzový pandemický program PEPP zastaví na konci marca.
Lagardová však zdôraznila, že vzhľadom na aktuálnu neistotu si ECB "musí viac než kedykoľvek predtým zachovať flexibilitu a širokú škálu možností pri realizácii menovej politiky". Preto je Rada guvernérov v prípade potreby "pripravená upraviť všetky svoje nástroje, aby v strednodobom horizonte zabezpečila stabilizáciu inflácie na jej dvojpercentnom cieli".
Lagardová však nezopakovala, že ECB v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou nebude zvyšovať úrokové sadzby. To signalizuje, že ECB znepokojuje vysoká inflácia a môže začať sprísňovať menovú politiku skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Rada guvernérov na štvrtkovom zasadnutí v súlade s očakávaniami ponechala sadzbu pre svoje hlavné refinančné operácie na nule, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 % a depozitnú sadzbu na úrovni -0,5 %.
