Inflácia v euroregióne by sa mala spomaliť a v roku 2025 dosiahnuť cieľ ECB na úrovni 2 %.
Autor TASR
Marrákeš 15. októbra (TASR) - Jadrová inflácia (bez nestálych cien potravín a energií) v eurozóne je stále vysoká a tempo rastu miezd je veľké. Uviedla to prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová, v rámci svojho prejavu na výročnom stretnutí Svetovej banky (SB), Medzinárodného menového fondu (MMF) a centrálnych bankárov v marockom meste Marrákeš. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Lagardová v Marrákeši do značnej miery zopakovala svoje hodnotenie ekonomiky eurozóny z minulého mesiaca, pričom zdôraznila, že je stále potrebný pokrok pri krotení spotrebiteľských cien v regióne.
"Jadrová inflácia zostáva na zvýšených úrovniach, čo odráža skutočnosť, že doznievajúci vplyv prudkého nárastu vstupných nákladov je vyvážený rastúcimi mzdovými nákladmi," povedala. "Zamestnanci požadujú kompenzáciu za stratu kúpnej sily na napätých trhoch práce, čo viedlo k historicky vysokému tempu rastu miezd."
Inflácia v euroregióne by sa mala spomaliť a v roku 2025 dosiahnuť cieľ ECB na úrovni 2 %, poznamenala Lagardová. Zopakovala tak svoju prognózu zo 14. septembra po skončení zasadania, na ktorom predstavitelia ECB tesnou väčšinou rozhodli o zvýšení úrokových sadzieb už desiatykrát po sebe. Zaviazali sa, že ich budú držať vysoké, kým neskrotia infláciu, pričom nevylúčili ani ich ďalší rast.
"Očakáva sa, že tempo rastu miezd bude postupne klesať, aj keď zostane vysoké v horizonte prognózy, a to v dôsledku zvyšovania minimálnych miezd a kompenzácií inflácie v kontexte napätého, aj keď ochladzujúceho sa trhu práce," povedala šéfka ECB.
Lagardová naznačila, že posúdenie vplyvu predchádzajúceho zvýšenia sadzieb na ekonomiku bude kľúčové pre ďalší vývoj úrokov.
"Hospodársky rast eurozóny by mohol byť pomalší, ak sa efekty menovej politiky ukážu byť silnejšie, ako sa očakávalo, alebo ak sa svetová ekonomika ďalej oslabí a geopolitické riziká sa zintenzívnia. A, naopak, mohol byť vyšší, než sa predpokladá, ak silný trh práce, rastúce reálne príjmy a ustupujúca neistota posilnia dôveru medzi spotrebiteľmi a podnikmi a prinútia ich viac míňať," vyhlásila.
V inom prejave pred centrálnymi bankármi Lagardová zdôraznila, že ECB ešte nedosiahla moment, keď by mohla vyhlásiť svoju misiu, zameranú na skrotenie inflácie, za splnenú.
Pripomenula, že to nie je otázka tvrdého (jastrabieho) alebo mierneho (holubičieho) prístupu, ale v tomto momente si to vyžaduje trpezlivosť, pretože prichádzajú nové šoky a ECB si musí dávať pozor, aby zabezpečila, že inflačné očakávania zostanú ukotvené, keď je inflácia stále príliš vysoká, dodala.
Lagardová v Marrákeši do značnej miery zopakovala svoje hodnotenie ekonomiky eurozóny z minulého mesiaca, pričom zdôraznila, že je stále potrebný pokrok pri krotení spotrebiteľských cien v regióne.
"Jadrová inflácia zostáva na zvýšených úrovniach, čo odráža skutočnosť, že doznievajúci vplyv prudkého nárastu vstupných nákladov je vyvážený rastúcimi mzdovými nákladmi," povedala. "Zamestnanci požadujú kompenzáciu za stratu kúpnej sily na napätých trhoch práce, čo viedlo k historicky vysokému tempu rastu miezd."
Inflácia v euroregióne by sa mala spomaliť a v roku 2025 dosiahnuť cieľ ECB na úrovni 2 %, poznamenala Lagardová. Zopakovala tak svoju prognózu zo 14. septembra po skončení zasadania, na ktorom predstavitelia ECB tesnou väčšinou rozhodli o zvýšení úrokových sadzieb už desiatykrát po sebe. Zaviazali sa, že ich budú držať vysoké, kým neskrotia infláciu, pričom nevylúčili ani ich ďalší rast.
"Očakáva sa, že tempo rastu miezd bude postupne klesať, aj keď zostane vysoké v horizonte prognózy, a to v dôsledku zvyšovania minimálnych miezd a kompenzácií inflácie v kontexte napätého, aj keď ochladzujúceho sa trhu práce," povedala šéfka ECB.
Lagardová naznačila, že posúdenie vplyvu predchádzajúceho zvýšenia sadzieb na ekonomiku bude kľúčové pre ďalší vývoj úrokov.
"Hospodársky rast eurozóny by mohol byť pomalší, ak sa efekty menovej politiky ukážu byť silnejšie, ako sa očakávalo, alebo ak sa svetová ekonomika ďalej oslabí a geopolitické riziká sa zintenzívnia. A, naopak, mohol byť vyšší, než sa predpokladá, ak silný trh práce, rastúce reálne príjmy a ustupujúca neistota posilnia dôveru medzi spotrebiteľmi a podnikmi a prinútia ich viac míňať," vyhlásila.
V inom prejave pred centrálnymi bankármi Lagardová zdôraznila, že ECB ešte nedosiahla moment, keď by mohla vyhlásiť svoju misiu, zameranú na skrotenie inflácie, za splnenú.
Pripomenula, že to nie je otázka tvrdého (jastrabieho) alebo mierneho (holubičieho) prístupu, ale v tomto momente si to vyžaduje trpezlivosť, pretože prichádzajú nové šoky a ECB si musí dávať pozor, aby zabezpečila, že inflačné očakávania zostanú ukotvené, keď je inflácia stále príliš vysoká, dodala.