Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB by mala potom v septembri opäť zvýšiť sadzby, a aj po septembri pokračovať v postupnej normalizácii menovej politiky.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 20. júna (TASR) - Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová potvrdila, že úrokové sadzby v eurozóne v júli vzrastú. Takisto zdôraznila, že udržanie nákladov na obsluhu dlhu zadlženejších krajín menovej únie pod kontrolou je takisto dôležitou súčasťou mandátu ECB.
"Plánujeme, že na zasadnutí Rady guvernérov v júli zvýšime hlavné sadzby ECB o 25 bázických bodov," povedala Lagardová v pondelok pred hospodárskym a menovým výborom Európskeho parlamentu (EP).
ECB by mala potom v septembri opäť zvýšiť sadzby, a aj po septembri pokračovať v postupnej normalizácii menovej politiky. Dôvodom sprísňovania menovej politiky je vysoká inflácia, ktorá sa v máji zrýchlila na rekordných 8,1 % zo 7,4 % v apríli. To znamená, že je štvornásobná v porovnaní s dvojpercentným cieľom ECB.
Po tom, čo ECB signalizovala, že spustí cyklus sprísňovania menovej politiky, začali prudko rásť výnosy zadlžených krajín eurozóny, ako sú Taliansko či Grécko. Výnosy 10-ročných talianskych štátnych dlhopisov minulý týždeň v utorok (14. 6.) vyskočili na 4,27 %, čo bolo najviac od začiatku roka 2014, a dostali sa o 250 bázických bodov nad výnosy referenčných 10-ročných nemeckých dlhopisov.
Preto ECB minulú stredu zvolala mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov. ECB po ňom signalizovala odhodlanie zabrániť prílišnému nárastu výnosov dlhopisov krajín eurozóny, aby zabránila opakovaniu dlhovej krízy. Rada guvernérov na tomto zasadnutí rozhodla, že nasmeruje reinvestície z príjmov z portfólia dlhopisov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu PEPP na pomoc južným krajinám eurozóny. Takisto chce vytvoriť nový "protifragmentačný nástroj", teda nástroj, ktorý by zabránil nadmernému nárastu rizikových prirážok na dlhopisy zadlženejších štátov.
Lagardová sa v pondelok snažila rozptýliť obavy, že nový protikrízový nástroj môže byť prekážkou pri boji ECB s infláciou. "Rozhodnutie urýchliť prácu na protifragmentačnom nástroji podporuje záväzok stabilizovať infláciu v strednodobom horizonte na dvoch percentách." Potenciálna výrazná divergencia medzi výnosmi dlhopisov krajín eurozóny by totiž bránila prenosu menovej politiky. Preto je kontrola tejto divergencie podľa Lagardovej priamo v centre mandátu ECB, ktorým je zachovanie cenovej stability.
Lagardová nepočíta s recesiou v eurozóne. "Máme podmienky pre ďalší rast." Dodala, že recesia nepatrí medzi základné scenáre ECB.
"Plánujeme, že na zasadnutí Rady guvernérov v júli zvýšime hlavné sadzby ECB o 25 bázických bodov," povedala Lagardová v pondelok pred hospodárskym a menovým výborom Európskeho parlamentu (EP).
ECB by mala potom v septembri opäť zvýšiť sadzby, a aj po septembri pokračovať v postupnej normalizácii menovej politiky. Dôvodom sprísňovania menovej politiky je vysoká inflácia, ktorá sa v máji zrýchlila na rekordných 8,1 % zo 7,4 % v apríli. To znamená, že je štvornásobná v porovnaní s dvojpercentným cieľom ECB.
Po tom, čo ECB signalizovala, že spustí cyklus sprísňovania menovej politiky, začali prudko rásť výnosy zadlžených krajín eurozóny, ako sú Taliansko či Grécko. Výnosy 10-ročných talianskych štátnych dlhopisov minulý týždeň v utorok (14. 6.) vyskočili na 4,27 %, čo bolo najviac od začiatku roka 2014, a dostali sa o 250 bázických bodov nad výnosy referenčných 10-ročných nemeckých dlhopisov.
Preto ECB minulú stredu zvolala mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov. ECB po ňom signalizovala odhodlanie zabrániť prílišnému nárastu výnosov dlhopisov krajín eurozóny, aby zabránila opakovaniu dlhovej krízy. Rada guvernérov na tomto zasadnutí rozhodla, že nasmeruje reinvestície z príjmov z portfólia dlhopisov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu PEPP na pomoc južným krajinám eurozóny. Takisto chce vytvoriť nový "protifragmentačný nástroj", teda nástroj, ktorý by zabránil nadmernému nárastu rizikových prirážok na dlhopisy zadlženejších štátov.
Lagardová sa v pondelok snažila rozptýliť obavy, že nový protikrízový nástroj môže byť prekážkou pri boji ECB s infláciou. "Rozhodnutie urýchliť prácu na protifragmentačnom nástroji podporuje záväzok stabilizovať infláciu v strednodobom horizonte na dvoch percentách." Potenciálna výrazná divergencia medzi výnosmi dlhopisov krajín eurozóny by totiž bránila prenosu menovej politiky. Preto je kontrola tejto divergencie podľa Lagardovej priamo v centre mandátu ECB, ktorým je zachovanie cenovej stability.
Lagardová nepočíta s recesiou v eurozóne. "Máme podmienky pre ďalší rast." Dodala, že recesia nepatrí medzi základné scenáre ECB.
