Vyplýva to z letných hospodárskych prognóz EÚ, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia (EK).
Autor TASR
,aktualizované Brusel 7. júla (TASR) - Slovensko by v roku 2021 malo mať desiaty najrýchlejší rast HDP v 27-člennej EÚ, na úrovni 4,9 percenta. V roku 2022 by už malo poskočiť na šiestu priečku hospodárskeho rastu - 5,3 percenta. Vyplýva to z letných hospodárskych prognóz EÚ, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia (EK).
Hospodársky rast Únie ako celku a rovnako aj 19-člennej eurozóny by mal byť v roku 2021 na úrovni 4,8 % HDP a v roku 2022 s miernym poklesom na úrovni 4,5 % HDP.
Komisia za tohoročných rekordérov ekonomického rastu považuje Rumunsko (7,4 %) a Írsko (7,2 %), potom Maďarsko (6,3 %) a Španielsko (6,2 %), najmenší rast predpovedá Fínsku (2,7 %) a Dánsku (3 %). Na budúci rok by rozdiely v raste ekonomiky medzi členskými krajinami mali byť menšie, keď najciteľnejší hospodársky rast očakáva Španielsko (6,3 %) a Grécko (6 %), najmenší Fínsko (2,9 %), a potom Luxembursko a Holandsko (3,3 %).
Podľa letných prognóz EK sú neistota a riziká spojené s výhľadmi rastu vysoké, zostávajú však celkovo vyvážené. Riziká spojené s pandémiou nového koronavírusu sú spojené hlavne so šírením a výskytom nových infekčnejších variantov vírusu. Ostatné ekonomické riziká súvisia najmä s reakciou domácností a firiem na zmeny v obmedzeniach zavedených pre koronakrízu, ako aj s dosahom zastavenia podpory poskytovanej v rámci núdzovej politiky počas pandémie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Hospodársky rast Únie ako celku a rovnako aj 19-člennej eurozóny by mal byť v roku 2021 na úrovni 4,8 % HDP a v roku 2022 s miernym poklesom na úrovni 4,5 % HDP.
Komisia za tohoročných rekordérov ekonomického rastu považuje Rumunsko (7,4 %) a Írsko (7,2 %), potom Maďarsko (6,3 %) a Španielsko (6,2 %), najmenší rast predpovedá Fínsku (2,7 %) a Dánsku (3 %). Na budúci rok by rozdiely v raste ekonomiky medzi členskými krajinami mali byť menšie, keď najciteľnejší hospodársky rast očakáva Španielsko (6,3 %) a Grécko (6 %), najmenší Fínsko (2,9 %), a potom Luxembursko a Holandsko (3,3 %).
Podľa letných prognóz EK sú neistota a riziká spojené s výhľadmi rastu vysoké, zostávajú však celkovo vyvážené. Riziká spojené s pandémiou nového koronavírusu sú spojené hlavne so šírením a výskytom nových infekčnejších variantov vírusu. Ostatné ekonomické riziká súvisia najmä s reakciou domácností a firiem na zmeny v obmedzeniach zavedených pre koronakrízu, ako aj s dosahom zastavenia podpory poskytovanej v rámci núdzovej politiky počas pandémie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)