Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zamestnávatelia obľubujúci zamestnávanie pracovníkov načierno riskujú kontrolu z inšpektorátu práce, na ktorý sa môže obrátiť ktorýkoľvek zamestnanec.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) – Letné obdobie praje čiernej práci, v týchto mesiacoch totiž rastie dopyt po krátkodobej pracovnej sile. Nelegálne zamestnávanie sa však nevypláca ani firmám, no nevýhodná je hlavne pre zamestnancov. Upozornila na to personálna agentúra Grafton Slovakia.
V lete podľa agentúry prekvitá aj zamestnávanie "na drevo", čo znamená, že firma zamestná pracovníka či brigádnika za minimálnu mzdu a radšej mu zvyšok vyplatí na ruku. "Najčastejšie však ide o prípady, keď medzi pracujúcim a zamestnávateľom nie je založený pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy," podotkol projektový manažér spoločnosti Branislav Jančuška. Ďalším častým prípadom je zamestnávanie cudzincov bez splnenia si všetkých povinností v súvislosti s pracovným povolením či oznamovacími povinnosťami.
Čierna práca podľa agentúry prekvitá najmä v gastropriemysle, ale rozšírená je aj v oblasti stavebníctva, priemyselnej výroby, v kamiónovej a nákladnej doprave, v alternatívnych taxislužbách či pomocných prácach. Podľa agentúry sa takéto prípady vyskytujú aj v zdravotníctve či v centrách zdieľaných služieb. V týchto prípadoch ide hlavne o zamestnávanie cudzincov. "Pandémia tento trend o čosi viac zintenzívnila, pretože môže ísť o snahu zamestnávateľov šetriť takýmto spôsobom personálne náklady," poznamenal Jančuška.
Nevýhoda pre zamestnanca pracujúceho načierno spočíva podľa agentúry v tom, že sa naňho de facto nevzťahuje ochrana Zákonníka práce, takže sa vystavuje problémom s nárokom na mzdu, stravovanie, dovolenku či práceneschopnosť. Ťažkosti môže mať aj pri vybavovaní hypotéky a neskôr navyše riskuje problémy s uplatňovaním nároku na dôchodok.
Zamestnávatelia obľubujúci zamestnávanie pracovníkov načierno zase riskujú kontrolu z inšpektorátu práce, na ktorý sa môže obrátiť ktorýkoľvek zamestnanec. "Obchádzanie zákonných postupov sa nevypláca ani zamestnávateľom. Hoci majú prípady nelegálneho zamestnávania medziročne už od roku 2016 klesajúci trend, aj napriek tomu len v roku 2020 udelili inšpektoráty práce pokuty celkovo 702 zamestnávateľom v celkovej výške 3,077 milióna eur," uzavrela agentúra.
V lete podľa agentúry prekvitá aj zamestnávanie "na drevo", čo znamená, že firma zamestná pracovníka či brigádnika za minimálnu mzdu a radšej mu zvyšok vyplatí na ruku. "Najčastejšie však ide o prípady, keď medzi pracujúcim a zamestnávateľom nie je založený pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy," podotkol projektový manažér spoločnosti Branislav Jančuška. Ďalším častým prípadom je zamestnávanie cudzincov bez splnenia si všetkých povinností v súvislosti s pracovným povolením či oznamovacími povinnosťami.
Čierna práca podľa agentúry prekvitá najmä v gastropriemysle, ale rozšírená je aj v oblasti stavebníctva, priemyselnej výroby, v kamiónovej a nákladnej doprave, v alternatívnych taxislužbách či pomocných prácach. Podľa agentúry sa takéto prípady vyskytujú aj v zdravotníctve či v centrách zdieľaných služieb. V týchto prípadoch ide hlavne o zamestnávanie cudzincov. "Pandémia tento trend o čosi viac zintenzívnila, pretože môže ísť o snahu zamestnávateľov šetriť takýmto spôsobom personálne náklady," poznamenal Jančuška.
Nevýhoda pre zamestnanca pracujúceho načierno spočíva podľa agentúry v tom, že sa naňho de facto nevzťahuje ochrana Zákonníka práce, takže sa vystavuje problémom s nárokom na mzdu, stravovanie, dovolenku či práceneschopnosť. Ťažkosti môže mať aj pri vybavovaní hypotéky a neskôr navyše riskuje problémy s uplatňovaním nároku na dôchodok.
Zamestnávatelia obľubujúci zamestnávanie pracovníkov načierno zase riskujú kontrolu z inšpektorátu práce, na ktorý sa môže obrátiť ktorýkoľvek zamestnanec. "Obchádzanie zákonných postupov sa nevypláca ani zamestnávateľom. Hoci majú prípady nelegálneho zamestnávania medziročne už od roku 2016 klesajúci trend, aj napriek tomu len v roku 2020 udelili inšpektoráty práce pokuty celkovo 702 zamestnávateľom v celkovej výške 3,077 milióna eur," uzavrela agentúra.
