Štrasburg 14. septembra (TASR) - Sériu nových iniciatív v oblasti energetiky, na trhu práce a v obchodnej sfére oznámila v stredu doobeda predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci svojej správy o stave Európskej únie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Šéfka EK ocenila, že EÚ sa podarilo zaplniť zásobníky plynu na vyše 80 % v predstihu a vyslovila sa za diverzifikáciu dodávok energií z viacerých krajín a regiónov. Podľa jej slov Únia dováža teraz už len 9 % ruského plynu a pripomenula, že Rusko stále manipuluje s trhom a radšej spaľuje svoj plyn, než by ho predávalo.

Podľa jej slov suché a horúce leto s poklesom hladiny vôd a vplyvom na jadrové elektrárne tiež prispelo k stúpajúcim cenám elektriny a dodala, že EK navrhne scenáre, ako znížiť ceny elektriny. Navrhne zastropovať zisky spoločností, ktoré produkujú energiu za nízke ceny a majú nečakané vysoké zisky. Spresnila, že tieto zisky musia byť nasmerované na tých, ktorí to najviac potrebujú.

"Náš návrh zahŕňa nielen výrobcov plynu a elektriny a prinesie viac ako 140 miliárd eur," uviedla so spresnením, že pôjde len o núdzové a dočasné opatrenia.

Komisia podľa nej spolu s členskými štátmi vypracuje mapu dodávateľov energií od menej spoľahlivých po tých najspoľahlivejších, ako je Nórsko. Okrem toho EK vypracuje nové štandardy pre obchodovanie s elektrinou, komplexnú reformu trhu, lebo "trh s elektrickou energiou je narušený a už nie je vhodný na dané účely". Prepracuje sa spôsob, akým trh funguje, aby sa oddelil plyn od ceny elektriny. Na zmiernení týchto problémov bude EK spolupracovať s trhovými regulátormi, aby sa znížila volatilita cien.

Von der Leyenová ocenila severoeurópske štáty, ktoré idú príkladom vo využívaní veternej energie a pripomenula, že vlaky na severe Nemecka jazdia na vodík. Podľa jej slov EÚ do roku 2030 bude produkovať 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka. Oznámila, že vznikne nová Európska banka pre vodík, ktorá bude podporovať nákup zeleného vodíka, do čoho EÚ investuje tri miliardy eur.

Šéfka exekutívy EÚ spomenula aj rekordne nízku nezamestnanosť a rekordný počet neobsadených miest, či už ide o šoférov nákladných áut, IT odborníkov, čašníkov, atď. "Európa potrebuje všetkých. Musíme viac investovať do vzdelávania spolu s podnikmi, ktoré vedia, aká je potreba trhu," vysvetlila. Dodala, že EÚ musí cielene najímať pracovnú silu zo zahraničia a viac uznávať odborné kvalifikácie a vedomosti prisťahovalcov v Európe.

"Navrhujem, aby rok 2023 bol vyhlásený za Európsky rok vzdelávania a ďalšieho vzdelávania," uviedla v pléne EP.

Šéfka eurokomisie nezabudla pripomenúť, že hospodársky rast EÚ nebude možný bež zaistenia vzácnych surovín, ktoré sú zásadné pre transformáciu na udržateľné, bezuhlíkové a digitálne hospodárstvo. Do roku 2035 sa podľa nej spotreba vzácnych surovín v EÚ späťnásobí a upozornila, že jedna krajina na svete ovláda tento trh a najmä spracovanie vzácnych zemín a EÚ už nechce padnúť do pasce závislosti od surovín, ako to bolo v prípade ruského plynu.

"EÚ potrebuje nové partnerstvá vo svete na získavanie cenných surovín. Nové vzťahy so spoľahlivými partnermi," uviedla a spresnila, že takéto vzťahy Únia uzatvára s Čile, Mexikom a Novým Zélandom a rokuje o nich s Austráliou a Indiou.

EÚ chce identifikovať rezervy cenných surovín, a preto eurokomisia v stredu predstaví zákon o kritických surovinách a bude tlačiť na vznik Fondu európskej suverenity. Nový zákon by mal pri výrove čipov a polovodičov kopírovať úspešný príbeh Európskej aliancie pre batérie, ktorá vznikla pred piatimi rokmi a vďaka ktorej bude EÚ v budúcnosti dve tretiny svojich batérií vyrábať v Európe.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)