Ľudia kvôli kríze kupujú kreditnými kartami drahý tovar.
Autor TASR
Bejrút 1. februára (TASR) - Správa o tom, že libanonské banky obmedzujú výbery hotovosti, prinútila lekárku Ritu, aby si rýchlo utekala kúpiť hodinky Rolex za takmer 10.000 USD (9067 eur), za ktoré zaplatila kreditnou kartou. Nie je sama, kto sa v Libanone snaží takýmto spôsobom ochrániť aspoň časť úspor.
„Je to lepšie ako mať peniaze v banke,“ povedala.
Každý týždeň sa majitelia bankových účtov v krajine postavia do radu, aby si vybrali svoju kvótu hotovosti, aktuálne menej ako 200 USD. Banky tiež zablokovali prevody peňazí do zahraničia, keďže Libanon sa prepadá čoraz hlbšie do hospodárskej krízy.
Nedostatok dolárov zvýšil ceny. Libanonská libra klesla na paralelnom trhu a dôvera v bankový systém skolabovala.
Ľudia, ktorí majú úspory v banke, majú problém dostať sa k peniazom, a tak kupujú šperky, autá a pozemky kreditnými kartami alebo pokladničnými šekmi.
Mnohí z nich médiám povedali, že sa obávajú ešte prísnejších kontrol, okresania svojich vkladov, krachu bánk a devalvácie libanonskej libry, ktorá je 22 rokov naviazaná na americký dolár.
Centrálna banka tvrdí, že vklady sú bezpečné a libra bude aj naďalej naviazaná na dolár. Šéf združenia bánk zase uviedol, že limity na výber a ďalšie opatrenia sú zamerané na „udržanie bohatstva Libanonu“.
Mnoho Libanončanov začalo schovávať peniaze doma už skôr, po tom, ako v októbri 2019 vypukli v krajine protesty proti vládnucej elite, ktorá uvrhla Libanon do najhoršej krízy za celé desaťročia.
V hlavnom meste Bejrút zamestnanci niekoľkých klenotníctiev potvrdili, že zákazníci zvýšili nákup zlata a diamantov. Niekedy aj preto, aby ich mohli predať v zahraničí a získať hotovosť. To prinútilo mnohých klenotníkov, aby tiež akceptovali len hotovosť.
V obchode s hodinkami Rolex v Bejrúte si tak klienti najnovšie môžu kúpiť hodinky iba vtedy, ak polovicu platby uhradia v hotovosti v amerických dolároch, uviedol zamestnanec.
Aj 60-ročná pani, ktorá nechcela byť menovaná, po vypuknutí krízy spolu s dcérami zhromaždili všetky peniaze, ktoré sa im podarilo získať, nakúpili zlato v hodnote 50.000 USD a schovávali ho doma.
„Sú to životné úspory môjho otca. Nechceme mať v banke ani jediný cent,“ povedala jedna z dcér.
Poradkyňa v aukčnom dome v Bejrúte (ktorá chcela tiež zostať v anonymite) povedala, že každý deň sa na ňu obracajú ľudia, ktorí chcú „namiesto peňazí v banke vložiť svoje peniaze do obrazov“. Dodala, že ju prvýkrát počas jej kariéry kontaktovali aj ľudia, ktorí nevedia nič o umení.
Abdulláh, lekár vo veku 50 rokov, zaplatil šekom za tri autá v hodnote viac ako 80.000 USD. Jeho banka mu umožňuje vybrať si iba 100 USD týždenne a obáva sa, že sa obmedzenia môžu ešte sprísniť. „Nemám žiadnu dôveru v banku,“ dodal.
„Je to lepšie ako mať peniaze v banke,“ povedala.
Každý týždeň sa majitelia bankových účtov v krajine postavia do radu, aby si vybrali svoju kvótu hotovosti, aktuálne menej ako 200 USD. Banky tiež zablokovali prevody peňazí do zahraničia, keďže Libanon sa prepadá čoraz hlbšie do hospodárskej krízy.
Nedostatok dolárov zvýšil ceny. Libanonská libra klesla na paralelnom trhu a dôvera v bankový systém skolabovala.
Ľudia, ktorí majú úspory v banke, majú problém dostať sa k peniazom, a tak kupujú šperky, autá a pozemky kreditnými kartami alebo pokladničnými šekmi.
Mnohí z nich médiám povedali, že sa obávajú ešte prísnejších kontrol, okresania svojich vkladov, krachu bánk a devalvácie libanonskej libry, ktorá je 22 rokov naviazaná na americký dolár.
Centrálna banka tvrdí, že vklady sú bezpečné a libra bude aj naďalej naviazaná na dolár. Šéf združenia bánk zase uviedol, že limity na výber a ďalšie opatrenia sú zamerané na „udržanie bohatstva Libanonu“.
Mnoho Libanončanov začalo schovávať peniaze doma už skôr, po tom, ako v októbri 2019 vypukli v krajine protesty proti vládnucej elite, ktorá uvrhla Libanon do najhoršej krízy za celé desaťročia.
V hlavnom meste Bejrút zamestnanci niekoľkých klenotníctiev potvrdili, že zákazníci zvýšili nákup zlata a diamantov. Niekedy aj preto, aby ich mohli predať v zahraničí a získať hotovosť. To prinútilo mnohých klenotníkov, aby tiež akceptovali len hotovosť.
V obchode s hodinkami Rolex v Bejrúte si tak klienti najnovšie môžu kúpiť hodinky iba vtedy, ak polovicu platby uhradia v hotovosti v amerických dolároch, uviedol zamestnanec.
Aj 60-ročná pani, ktorá nechcela byť menovaná, po vypuknutí krízy spolu s dcérami zhromaždili všetky peniaze, ktoré sa im podarilo získať, nakúpili zlato v hodnote 50.000 USD a schovávali ho doma.
„Sú to životné úspory môjho otca. Nechceme mať v banke ani jediný cent,“ povedala jedna z dcér.
Poradkyňa v aukčnom dome v Bejrúte (ktorá chcela tiež zostať v anonymite) povedala, že každý deň sa na ňu obracajú ľudia, ktorí chcú „namiesto peňazí v banke vložiť svoje peniaze do obrazov“. Dodala, že ju prvýkrát počas jej kariéry kontaktovali aj ľudia, ktorí nevedia nič o umení.
Abdulláh, lekár vo veku 50 rokov, zaplatil šekom za tri autá v hodnote viac ako 80.000 USD. Jeho banka mu umožňuje vybrať si iba 100 USD týždenne a obáva sa, že sa obmedzenia môžu ešte sprísniť. „Nemám žiadnu dôveru v banku,“ dodal.