Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Téma dlhodobého rozpočtu Európskej únie nebola súčasťou rokovaní.
Autor TASR
Brusel 16. októbra (TASR) - Lídri EÚ sa v rámci prebiehajúceho dvojdňového summitu v Bruseli - neoficiálne a za zatvorenými dverami - dohodli, že nebudú nanovo otvárať dohodu o podobe sedemročného rozpočtu Únie (2021 - 2027) a o pláne obnovy po koronakríze, ku ktorej za cenu ťažkých kompromisov dospeli počas mimoriadneho júlového summitu. Uviedol to v piatok týždenník Politico na svojej internetovej stránke.
Téma dlhodobého rozpočtu EÚ nebola súčasťou rokovaní, avšak jej dôležitosť pripomenul predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli. Ten vo štvrtok, vo svojom tradičnom otváracom prejave, lídrov vyzval, aby odobrili návrh europarlamentu a navýšili v júli dohodnutý rozpočtový balík o ďalších 39 miliárd eur. Táto suma by mala pokryť programy, ktoré podľa europoslancov lídri v júli pri hľadaní kompromisu najviac "zoškrtali".
Sassoli zároveň zdôraznil, že EP nechce znovu otvárať rokovania ukončené v júli a navýšenie rozpočtu označil ako jeho "technickú úpravu".
Podľa politico.eu je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina momentálne predsedá Rade EÚ, sklamaná z požiadaviek vyjednávačov europarlamentu. Rokovania medzi EP a Radou EÚ o viacročnom finančnom rámci sú však momentálne zablokované, na čo upozornil aj Sassoli, a treba nájsť vôľu ich odblokovať. Bez súhlasu Európskeho parlamentu totiž kompromisná dohoda o sedemročnom rozpočte neplatí.
Merkelová sa vyjadrila, aby vyjednávači preskúmali všetky "technické možnosti", s cieľom nájsť dohodu, čo po nej zopakovali aj ďalší národní lídri. Ich odkaz je nakoniec jasný: úpravy rozpočtu sú v poriadku, ak tým nezmenia celkový balík.
To pre Politico potvrdil aj nový belgický premiér Alexander De Croo, ktorý v piatok uviedol, že lídri EÚ sa jednomyseľne zhodujú v tom, že júlová dohoda o rozpočte EÚ sa nebude znovu otvárať. Ako však dodal, môžu existovať určité "technické úpravy", s cieľom dosiahnuť nevyhnutnú dohodu s Európskym parlamentom.
Ďalším sporom, ktorý brzdí rozpočtovú dohodu medzi EP a členskými krajinami, je požiadavka europarlamentu, aby čerpanie eurofondov bolo podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu zo strany členských krajín Únie. Na tejto prísnej klauzule trvá aj Belgicko, priznal De Croo, podobne ako Holandsko či škandinávske krajiny. Na druhej strane Maďarsko a Poľsko pohrozili vetovaním schválenia sedemročného rozpočtu EÚ a ozdravného fondu, ak sa podarí presadiť podmienenosť prepojenia eurofondov so zásadami právneho štátu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Téma dlhodobého rozpočtu EÚ nebola súčasťou rokovaní, avšak jej dôležitosť pripomenul predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli. Ten vo štvrtok, vo svojom tradičnom otváracom prejave, lídrov vyzval, aby odobrili návrh europarlamentu a navýšili v júli dohodnutý rozpočtový balík o ďalších 39 miliárd eur. Táto suma by mala pokryť programy, ktoré podľa europoslancov lídri v júli pri hľadaní kompromisu najviac "zoškrtali".
Sassoli zároveň zdôraznil, že EP nechce znovu otvárať rokovania ukončené v júli a navýšenie rozpočtu označil ako jeho "technickú úpravu".
Podľa politico.eu je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina momentálne predsedá Rade EÚ, sklamaná z požiadaviek vyjednávačov europarlamentu. Rokovania medzi EP a Radou EÚ o viacročnom finančnom rámci sú však momentálne zablokované, na čo upozornil aj Sassoli, a treba nájsť vôľu ich odblokovať. Bez súhlasu Európskeho parlamentu totiž kompromisná dohoda o sedemročnom rozpočte neplatí.
Merkelová sa vyjadrila, aby vyjednávači preskúmali všetky "technické možnosti", s cieľom nájsť dohodu, čo po nej zopakovali aj ďalší národní lídri. Ich odkaz je nakoniec jasný: úpravy rozpočtu sú v poriadku, ak tým nezmenia celkový balík.
To pre Politico potvrdil aj nový belgický premiér Alexander De Croo, ktorý v piatok uviedol, že lídri EÚ sa jednomyseľne zhodujú v tom, že júlová dohoda o rozpočte EÚ sa nebude znovu otvárať. Ako však dodal, môžu existovať určité "technické úpravy", s cieľom dosiahnuť nevyhnutnú dohodu s Európskym parlamentom.
Ďalším sporom, ktorý brzdí rozpočtovú dohodu medzi EP a členskými krajinami, je požiadavka europarlamentu, aby čerpanie eurofondov bolo podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu zo strany členských krajín Únie. Na tejto prísnej klauzule trvá aj Belgicko, priznal De Croo, podobne ako Holandsko či škandinávske krajiny. Na druhej strane Maďarsko a Poľsko pohrozili vetovaním schválenia sedemročného rozpočtu EÚ a ozdravného fondu, ak sa podarí presadiť podmienenosť prepojenia eurofondov so zásadami právneho štátu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
