Lídri EÚ napriek rozdielnym názorom a obvineniam z pomalej reakcie po vypuknutí pandémie nového koronavírusu veria, že majú teraz šancu to napraviť a ukázať, že Európania dokážu na krízu reagovať.
Autor TASR
Brusel 20. júla (TASR) - Lídri Európskej únie (EÚ) sú odhodlaní dosiahnuť dohodu o dlhodobom rozpočte a fonde obnovy. Vyhlásila to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po troch dňoch rokovaní na samite v Bruseli, ktoré stále nepriniesli výsledok.
„Ukazujú jasnú vôľu nájsť riešenie,“ povedala šéfka Komisie pri príchode na ďalšie, štvrté kolo rozhovorov. „Dnes som pozitívna. Zatiaľ tam ešte nie sme, ale veci sa uberajú správnym smerom,“ vyhlásila.
Lídri EÚ sa totiž ani po rokovaniach, ktoré sa skončili nadránom v pondelok, nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Podľa médií sa však údajne objavili náznaky, že predstavitelia tzv. šetrnej štvorky (F4) - Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska, sú ochotní pristúpiť na kompromis, keďže samit v Bruseli sa predĺžil a trvá už štvrtý deň.
Lídri EÚ napriek rozdielnym názorom a obvineniam z pomalej reakcie po vypuknutí pandémie nového koronavírusu veria, že majú teraz šancu to napraviť a ukázať, že Európania dokážu na krízu reagovať.
Ale samit znova oživil odveké rozpory medzi krajinami, ktoré sú menej postihnuté pandémiou, a zadlženými krajinami na juhu bloku (Taliansko a Grécko), ktorých ekonomiky zažívajú voľný pád, a postavili Rím proti Haagu a jeho spojencom v Štokholme, Kodani a Viedni.
Vzhľadom na to, že rokovania sa nezačnú skôr ako o 16.00 h SELČ, médiá poukazujú na úsilie predsedu Európskej rady Charlesa Michela predstaviť nový základ dohody, ktorý by zohľadnil protichodné požiadavky štátov severnej a južnej Európy.
„Dohoda je nevyhnutnosťou,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v pondelok pre televíziu BFM.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok nadránom stratil trpezlivosť s „blokádami“ Holandska, Švédska, Dánska a Rakúska, ku ktorým sa neskôr pripojilo Fínsko.
Ďalší diplomat potvrdil, že napätie na rokovaniach stúpalo až do chvíle, keď belgická premiérka Sophie Wilmesová vyzvala na upokojenie.
Michel predtým naliehal na 27 vedúcich predstaviteľov EÚ, aby sa dohodli, a pripomenul im, že na ochorenie COVID-19 už vo svete zomrelo viac ako 600.000 ľudí. A zdá sa, že potenciálny prelom sa blíži.
Holandský premiér Mark Rutte síce skonštatoval, že lídri zatiaľ cieľ nedosiahli, ale situácia vyzerá trochu nádejnejšie ako počas nočnej debaty, keď si v jednej chvíli pomyslel, že je po všetkom.
Podľa ostatného návrhu Michela by sa z fondu obnovy v celkovej výške 750 miliárd eur malo 390 miliárd eur použiť na nevratné granty, uviedli diplomati. Ide o kompromis medzi návrhom „šetrných“, ktorí presadzujú granty za 350 miliárd eur, a návrhom Francúzska a Nemecka na granty vo výške 400 miliárd eur.
A hoci nie je stále jasné, či sa podarí dospieť k dohode, rakúsky kancelár Sebastian Kurz povedal rozhlasovej stanici ORF, že je s rokovaniami spokojný.
Nevyriešená zostáva aj otázka spojenia finančnej pomoci z fondu s reformami. Španielsko medzitým naznačilo ochotu akceptovať niektoré podmienky spojené s pomocou.
Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v tejto súvislosti varovala pred rýchlou dohodou za každú cenu.
„V ideálnom prípade by dohoda vedúcich predstaviteľov EÚ mala byť ambiciózna, pokiaľ ide o veľkosť a zloženie balíka, aj keď si to vyžiada trochu viac času,“ povedala.
„Ukazujú jasnú vôľu nájsť riešenie,“ povedala šéfka Komisie pri príchode na ďalšie, štvrté kolo rozhovorov. „Dnes som pozitívna. Zatiaľ tam ešte nie sme, ale veci sa uberajú správnym smerom,“ vyhlásila.
Lídri EÚ sa totiž ani po rokovaniach, ktoré sa skončili nadránom v pondelok, nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Podľa médií sa však údajne objavili náznaky, že predstavitelia tzv. šetrnej štvorky (F4) - Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska, sú ochotní pristúpiť na kompromis, keďže samit v Bruseli sa predĺžil a trvá už štvrtý deň.
Lídri EÚ napriek rozdielnym názorom a obvineniam z pomalej reakcie po vypuknutí pandémie nového koronavírusu veria, že majú teraz šancu to napraviť a ukázať, že Európania dokážu na krízu reagovať.
Ale samit znova oživil odveké rozpory medzi krajinami, ktoré sú menej postihnuté pandémiou, a zadlženými krajinami na juhu bloku (Taliansko a Grécko), ktorých ekonomiky zažívajú voľný pád, a postavili Rím proti Haagu a jeho spojencom v Štokholme, Kodani a Viedni.
Vzhľadom na to, že rokovania sa nezačnú skôr ako o 16.00 h SELČ, médiá poukazujú na úsilie predsedu Európskej rady Charlesa Michela predstaviť nový základ dohody, ktorý by zohľadnil protichodné požiadavky štátov severnej a južnej Európy.
„Dohoda je nevyhnutnosťou,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v pondelok pre televíziu BFM.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok nadránom stratil trpezlivosť s „blokádami“ Holandska, Švédska, Dánska a Rakúska, ku ktorým sa neskôr pripojilo Fínsko.
Ďalší diplomat potvrdil, že napätie na rokovaniach stúpalo až do chvíle, keď belgická premiérka Sophie Wilmesová vyzvala na upokojenie.
Michel predtým naliehal na 27 vedúcich predstaviteľov EÚ, aby sa dohodli, a pripomenul im, že na ochorenie COVID-19 už vo svete zomrelo viac ako 600.000 ľudí. A zdá sa, že potenciálny prelom sa blíži.
Holandský premiér Mark Rutte síce skonštatoval, že lídri zatiaľ cieľ nedosiahli, ale situácia vyzerá trochu nádejnejšie ako počas nočnej debaty, keď si v jednej chvíli pomyslel, že je po všetkom.
Podľa ostatného návrhu Michela by sa z fondu obnovy v celkovej výške 750 miliárd eur malo 390 miliárd eur použiť na nevratné granty, uviedli diplomati. Ide o kompromis medzi návrhom „šetrných“, ktorí presadzujú granty za 350 miliárd eur, a návrhom Francúzska a Nemecka na granty vo výške 400 miliárd eur.
A hoci nie je stále jasné, či sa podarí dospieť k dohode, rakúsky kancelár Sebastian Kurz povedal rozhlasovej stanici ORF, že je s rokovaniami spokojný.
Nevyriešená zostáva aj otázka spojenia finančnej pomoci z fondu s reformami. Španielsko medzitým naznačilo ochotu akceptovať niektoré podmienky spojené s pomocou.
Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v tejto súvislosti varovala pred rýchlou dohodou za každú cenu.
„V ideálnom prípade by dohoda vedúcich predstaviteľov EÚ mala byť ambiciózna, pokiaľ ide o veľkosť a zloženie balíka, aj keď si to vyžiada trochu viac času,“ povedala.