Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štvorstránkový dokument z dielne ministrov financií, ktorý by mali preskúmať lídri eurozóny, stanovuje dlhý zoznam podmienok pre grécku vládu.
Autor TASR
Brusel 12. júla (TASR) - Premiéri a prezidenti krajín platiacich eurom v rámci prebiehajúcich rokovaní na krízovom summite, zvolanom kvôli situácii v Grécku, riešili, ako sa postaviť k štvorstranovému dokumentu, ktorý dostali na stôl po dnešnom zasadnutí Euroskupiny. Dokument nemá podobu "ultimáta", avšak dáva Aténam čas iba do stredy budúceho týždňa, aby zaviedli ďalšie reformné kroky.
Podľa tohto dokumentu, ak by nebolo možné dosiahnuť dohodu o novom programe finančnej pomoci pre Grécko, Atény dostanú príležitosť na "prestávku", čiže dočasný odchod z eurozóny. V tomto období by mohli riešiť odpis dlhov a vôbec dlhovú reštrukturalizáciu.
Štvorstránkový dokument z dielne ministrov financií, ktorý by mali preskúmať lídri eurozóny, stanovuje dlhý zoznam podmienok pre grécku vládu. S väčšinou z nich, podľa agentúry Reuters, už Tsiprasova vláda súhlasila.
Dokument ponúka dva možné závery, na ktorých sa však ministri financií nedokázali zhodnúť.
Prvou možnosťou je schválenie nového programu pomoci, čo by bolo podľa Tsiprasa možné dosiahnuť ešte dnes, respektíve v noci na pondelok, ak bude dostatočná vôľa na všetkých stranách.
Druhý scenár hovorí, že "v prípade, že nebude možné dosiahnuť dohodu, Grécku by mali byť ponúknuté rýchle rokovania o dočasnej prestávke v eurozóne, s možnosťou reštrukturalizácie dlhu".
Takto uvedená formulácia odráža pozíciu nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, o ktorej podľa agentúry Reuters v sobotu informoval svojich kolegov na Euroskupine.
Medzi podmienky, ktoré by do stredy mala splniť a zaviesť do praxe grécka strana patrí: zefektívnenie DPH; rozšírenie daňového základu; udržateľnosť dôchodkového systému; prijatie Občianskeho súdneho poriadku (pre účinnejší boj s korupciou); zabezpečenie právnej nezávislosti štatistického úradu ELSTAT; implementácia vykonávania automatických škrtov vo výdavkoch; zavedenie smernice o zotavení bankového systému; privatizácia sústavy prenosových sietí elektrickej energie; prijatie rozhodných opatrení pre nesplácané úvery; zabezpečenie nezávislosti privatizačného úradu TAIPED (ktorý spravuje štátne aktíva); odpolitizovanie štátnej administratívy a nakoniec návrat Trojky (medzinárodných veriteľov) do Atén.
Podľa tohto dokumentu, ak by nebolo možné dosiahnuť dohodu o novom programe finančnej pomoci pre Grécko, Atény dostanú príležitosť na "prestávku", čiže dočasný odchod z eurozóny. V tomto období by mohli riešiť odpis dlhov a vôbec dlhovú reštrukturalizáciu.
Štvorstránkový dokument z dielne ministrov financií, ktorý by mali preskúmať lídri eurozóny, stanovuje dlhý zoznam podmienok pre grécku vládu. S väčšinou z nich, podľa agentúry Reuters, už Tsiprasova vláda súhlasila.
Dokument ponúka dva možné závery, na ktorých sa však ministri financií nedokázali zhodnúť.
Prvou možnosťou je schválenie nového programu pomoci, čo by bolo podľa Tsiprasa možné dosiahnuť ešte dnes, respektíve v noci na pondelok, ak bude dostatočná vôľa na všetkých stranách.
Druhý scenár hovorí, že "v prípade, že nebude možné dosiahnuť dohodu, Grécku by mali byť ponúknuté rýchle rokovania o dočasnej prestávke v eurozóne, s možnosťou reštrukturalizácie dlhu".
Takto uvedená formulácia odráža pozíciu nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, o ktorej podľa agentúry Reuters v sobotu informoval svojich kolegov na Euroskupine.
Medzi podmienky, ktoré by do stredy mala splniť a zaviesť do praxe grécka strana patrí: zefektívnenie DPH; rozšírenie daňového základu; udržateľnosť dôchodkového systému; prijatie Občianskeho súdneho poriadku (pre účinnejší boj s korupciou); zabezpečenie právnej nezávislosti štatistického úradu ELSTAT; implementácia vykonávania automatických škrtov vo výdavkoch; zavedenie smernice o zotavení bankového systému; privatizácia sústavy prenosových sietí elektrickej energie; prijatie rozhodných opatrení pre nesplácané úvery; zabezpečenie nezávislosti privatizačného úradu TAIPED (ktorý spravuje štátne aktíva); odpolitizovanie štátnej administratívy a nakoniec návrat Trojky (medzinárodných veriteľov) do Atén.
