Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prehlásil to predseda Európskej rady Donald Tusk.
Autor TASR
Brusel 23. marca (TASR) - Posledným bodom dvojdňového summitu EÚ v Bruseli boli rokovania v užšom formáte - summit lídrov 19 členských krajín eurozóny. Slovensko na žiadosť premiéra Petra Pellegriniho na týchto rokovaniach zastupoval rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
Predseda Európskej rady Donald Tusk v záverečnom zhrnutí summitu pripomenul, že na rokovaní lídrov eurozóny o prehlbovaní európskej monetárnej únie vystúpil aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Ten vo svojom vystúpení skonštatoval, že hospodárstvo EÚ sa dostalo na úroveň spred finančnej krízy a v súčasnosti je mimoriadne silné.
"V skutočnosti prežívame najpriaznivejšiu hospodársku situáciu od zavedenia eura, čo je veľmi vhodný čas, aby sa to strategicky odrážalo v našich dlhodobých ambíciách," uviedol Tusk.
Práve na budúce smerovanie eurozóny bol zameraný summit lídrov tohto zoskupenia. Na pracovnom stole sa ocitli viaceré témy. Rezonovala najmä tzv. fiškálna kapacita pre eurozónu, čo je v podstate iba iný názov pre vlastný rozpočet. Termínu "rozpočet eurozóny" sa však viaceré krajiny chcú vyhnúť, lebo po vystúpení Spojeného kráľovstva zostane mimo európskej menovej únie len Dánsko, ktoré si túto výnimku presadilo. Ostatné členské krajiny skôr či neskôr musia vstúpiť do eurozóny a ak by táto mala vlastný rozpočet, rozdiel medzi rozpočtom celej EÚ a eurozóny by bola iba jedna krajina.
Tusk priznal, že názory členských krajín ohľadom fiškálnej kapacity sa rôznia, národní lídri však majú za úlohu svoje pozície preskúmať a k tejto téme sa vrátia na júnovom summite EÚ, kedy by už mali prijať konkrétne rozhodnutia a poskytnúť usmernenie o ďalšom smerovaní eurozóny.
Podľa jeho slov najnaliehavejšou politickou prioritou eurozóny zostáva posilnenie bankovej únie a za svoj osobný cieľ si stanovil ďalší rozvoj Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) alebo trvalého eurovalu. Ten by sa podľa niektorých návrhov mal zmeniť na Európsky menový fond s oveľa širšími možnosťami finančných intervencií, ako má trvalý euroval v súčasnosti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Predseda Európskej rady Donald Tusk v záverečnom zhrnutí summitu pripomenul, že na rokovaní lídrov eurozóny o prehlbovaní európskej monetárnej únie vystúpil aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Ten vo svojom vystúpení skonštatoval, že hospodárstvo EÚ sa dostalo na úroveň spred finančnej krízy a v súčasnosti je mimoriadne silné.
"V skutočnosti prežívame najpriaznivejšiu hospodársku situáciu od zavedenia eura, čo je veľmi vhodný čas, aby sa to strategicky odrážalo v našich dlhodobých ambíciách," uviedol Tusk.
Práve na budúce smerovanie eurozóny bol zameraný summit lídrov tohto zoskupenia. Na pracovnom stole sa ocitli viaceré témy. Rezonovala najmä tzv. fiškálna kapacita pre eurozónu, čo je v podstate iba iný názov pre vlastný rozpočet. Termínu "rozpočet eurozóny" sa však viaceré krajiny chcú vyhnúť, lebo po vystúpení Spojeného kráľovstva zostane mimo európskej menovej únie len Dánsko, ktoré si túto výnimku presadilo. Ostatné členské krajiny skôr či neskôr musia vstúpiť do eurozóny a ak by táto mala vlastný rozpočet, rozdiel medzi rozpočtom celej EÚ a eurozóny by bola iba jedna krajina.
Tusk priznal, že názory členských krajín ohľadom fiškálnej kapacity sa rôznia, národní lídri však majú za úlohu svoje pozície preskúmať a k tejto téme sa vrátia na júnovom summite EÚ, kedy by už mali prijať konkrétne rozhodnutia a poskytnúť usmernenie o ďalšom smerovaní eurozóny.
Podľa jeho slov najnaliehavejšou politickou prioritou eurozóny zostáva posilnenie bankovej únie a za svoj osobný cieľ si stanovil ďalší rozvoj Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) alebo trvalého eurovalu. Ten by sa podľa niektorých návrhov mal zmeniť na Európsky menový fond s oveľa širšími možnosťami finančných intervencií, ako má trvalý euroval v súčasnosti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
