Hlavnou témou štvrtkového summitu EÚ je ekonomika, konkrétne získanie súhlasu premiérov a prezidentov so založením nového investičného fondu v rámci veľkého plánu pre investície v EÚ.
Autor TASR
Brusel 17. decembra (TASR) - Hlavnou témou štvrtkového summitu EÚ je ekonomika, konkrétne získanie súhlasu premiérov a prezidentov so založením nového investičného fondu v rámci veľkého plánu pre investície v EÚ, s ktorým prišiel šéf Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. V politickej oblasti to bude situácia na Ukrajine. V rozhovore pre TASR to dnes uviedol vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ pripomenul, že kontúry tohto fondu sú už známe, úplné detaily však zverejní EK v januári, keď predstaví konkrétny legislatívny návrh.
"Podporujeme rýchle sfunkčnenie tohto fondu tak, aby už od júna mohol byť plne nasaditeľný, potrebujeme mobilizovať investície," opísal Korčok pozíciu Slovenska. Dodal, že EÚ má v porovnaní s inými regiónmi sveta veľký prepad v oblasti investícií, čo možno považovať za jednu z hlavných prekážok pomalého rastu v Európe.
Ďalším dôvodom je podľa neho neistota na strane veľkých investorov, ktorí majú dostatok likvidity, ale otáľajú s jej nasadením. Investičná neistota je aj na strane členských štátov, ktoré musia robiť konsolidačné opatrenia a nie sú si isté, či dokážu splácať svoje záväzky.
Aj preto je nový investičný fond dôležitý, má zmierniť riziká a pritiahnuť súkromné investície najmä do infraštruktúry, pričom sa očakáva, že veľké investičné prostriedky naštartujú ekonomický rast a vytvoria nové pracovné príležitosti.
Korčok v tejto súvislosti upozornil, že SR podporuje Junckerov plán, ale bude žiadať, aby sa v budúcom roku mobilizovali aj zdroje, ktoré máme k dispozícii cez štrukturálne fondy. Tieto zdroje predstavujú pre kohézne krajiny najdôležitejší zdroj investícií. Od EK sa očakáva, že predstaví návrh na rok 2015, posledný rok čerpania predchádzajúcej finančnej perspektívy, tak, aby štrukturálne fondy išli do oblastí, kde to tieto štáty najviac potrebujú.
V ekonomickej oblasti sa podľa Korčoka na summite očakáva aj krátka debata o tom, čo treba urobiť pre stabilizáciu eurozóny. Je tam viacero otvorených vecí, najmä pokiaľ ide o nastavenie pravidiel ekonomickej koordinácie. Bližšie budú o tom lídri EÚ diskutovať na mimoriadnom februárovom summite.
Európski štátnici chcú zároveň vyzvať Európsku komisiu na ďalšie kroky v daňovej oblasti, osobitne pokiaľ ide o zavedenie systému, ktorý zabráni "agresívnemu daňovému plánovaniu" a daňovým únikom. Ide o reakciu na odhalené praktiky niektorých štátov EÚ, ktoré na základe špecifických podmienok v daňovej oblasti lákali veľké koncerny a vytvárali tak veľkú nerovnováhu vo vnútornom trhu.
V rámci politických diskusií bude najdôležitejšou témou Ukrajina, ktorá podľa Korčoka zostáva predmetom veľkého znepokojenia. Dohody z Minska sa nedodržiavajú, prímerie je narušované, takmer každý deň sú hlásené ľudské obete. Lídri EÚ preto vyzvú všetky zúčastnené strany vrátane Ruska, aby zaviedli všetky časti tzv. minského protokolu.
"V nadväznosti na novú vládu očakávame, že popri stabilizácii pomerov na východe krajiny prikročí k reformám, ktoré sú nevyhnutné pre stabilizáciu ekonomiky a štátu," zdôraznil Korčok.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ pripomenul, že kontúry tohto fondu sú už známe, úplné detaily však zverejní EK v januári, keď predstaví konkrétny legislatívny návrh.
"Podporujeme rýchle sfunkčnenie tohto fondu tak, aby už od júna mohol byť plne nasaditeľný, potrebujeme mobilizovať investície," opísal Korčok pozíciu Slovenska. Dodal, že EÚ má v porovnaní s inými regiónmi sveta veľký prepad v oblasti investícií, čo možno považovať za jednu z hlavných prekážok pomalého rastu v Európe.
Ďalším dôvodom je podľa neho neistota na strane veľkých investorov, ktorí majú dostatok likvidity, ale otáľajú s jej nasadením. Investičná neistota je aj na strane členských štátov, ktoré musia robiť konsolidačné opatrenia a nie sú si isté, či dokážu splácať svoje záväzky.
Aj preto je nový investičný fond dôležitý, má zmierniť riziká a pritiahnuť súkromné investície najmä do infraštruktúry, pričom sa očakáva, že veľké investičné prostriedky naštartujú ekonomický rast a vytvoria nové pracovné príležitosti.
Korčok v tejto súvislosti upozornil, že SR podporuje Junckerov plán, ale bude žiadať, aby sa v budúcom roku mobilizovali aj zdroje, ktoré máme k dispozícii cez štrukturálne fondy. Tieto zdroje predstavujú pre kohézne krajiny najdôležitejší zdroj investícií. Od EK sa očakáva, že predstaví návrh na rok 2015, posledný rok čerpania predchádzajúcej finančnej perspektívy, tak, aby štrukturálne fondy išli do oblastí, kde to tieto štáty najviac potrebujú.
V ekonomickej oblasti sa podľa Korčoka na summite očakáva aj krátka debata o tom, čo treba urobiť pre stabilizáciu eurozóny. Je tam viacero otvorených vecí, najmä pokiaľ ide o nastavenie pravidiel ekonomickej koordinácie. Bližšie budú o tom lídri EÚ diskutovať na mimoriadnom februárovom summite.
Európski štátnici chcú zároveň vyzvať Európsku komisiu na ďalšie kroky v daňovej oblasti, osobitne pokiaľ ide o zavedenie systému, ktorý zabráni "agresívnemu daňovému plánovaniu" a daňovým únikom. Ide o reakciu na odhalené praktiky niektorých štátov EÚ, ktoré na základe špecifických podmienok v daňovej oblasti lákali veľké koncerny a vytvárali tak veľkú nerovnováhu vo vnútornom trhu.
V rámci politických diskusií bude najdôležitejšou témou Ukrajina, ktorá podľa Korčoka zostáva predmetom veľkého znepokojenia. Dohody z Minska sa nedodržiavajú, prímerie je narušované, takmer každý deň sú hlásené ľudské obete. Lídri EÚ preto vyzvú všetky zúčastnené strany vrátane Ruska, aby zaviedli všetky časti tzv. minského protokolu.
"V nadväznosti na novú vládu očakávame, že popri stabilizácii pomerov na východe krajiny prikročí k reformám, ktoré sú nevyhnutné pre stabilizáciu ekonomiky a štátu," zdôraznil Korčok.