Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zhodli sa na tom riaditelia dunajských plavebných spoločností na spoločnej konferencii v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) - Lodná preprava je dlhodobo finančne poddimenzovaná a na okraji záujmu. Zhodli sa na tom riaditelia dunajských plavebných spoločností na spoločnej konferencii v Bratislave. Za Slovenskú plavbu a prístavy (SPaP) o tom informovala Petra Jamrichová.
Plavebné spoločnosti upozornili, že hoci Európska únia významným spôsobom podporuje projekty, ktoré využívajú zelenú energiu, na lodnú dopravu prispieva len minimálne. Pritom riečna doprava je podľa nich jedna z najekologickejších.
"Aj keď firmy diskutujú o problémoch na lokálnej úrovni, nepomáha to. Chýba spoločný postup, ktorý by zabezpečil aspoň nevyhnutné financie na údržbu vodných ciest a podporu subjektov podnikajúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave," uviedol riaditeľ pre logistiku SPaP Stanislav Blaško.
Riaditelia plavebných spoločností sa na konferencii zhodli, že je najvyšší čas vytvoriť spoločné zastúpenie, ktoré by hájilo záujmy všetkých dunajských plavebných spoločností v Bruseli. "Jedine Brusel dokáže vytvoriť na vlády a zodpovedné organizácie skutočný tlak, aby sa začali zamýšľať nad zlepšením obchodných podmienok prístavov a plavebných spoločností," doplnil obchodný riaditeľ rakúskej spoločnosti First-DDSG Logistics Holding Ralf Jina.
Dostatočnú pomoc necítia plavebné spoločnosti ani v oblasti dotácií na renovácie, opravy či stavbu nových plavidiel. Pritom, ako uviedli, tieto činnosti ich stoja ročne milióny eur. "Pred dvomi rokmi sme napríklad žiadali o peniaze na prístavný remorkér s výkonom 800 konských síl, ktorého cena je päť až šesť miliónov eur. Od Únie sme však získali financie iba na batérie," priblížil jeden z problémov lodnej dopravy Catalin Tiganus z rumunskej spoločnosti Navrom.
Účastníci konferencie diskutovali aj o problémoch riečnej dopravy, ktorú výrazne zasiahla vojna na Ukrajine. "Situácia v prístavoch je veľmi náročná predovšetkým pre každodenné bombardovanie, ktorému musí naša infraštruktúra čeliť," uviedol generálny riaditeľ štátnej spoločnosti Ukrainian Danube Shipping Company Dmytro Moskalenko s tým, že pokračujú v investíciách do infraštruktúry, flotily či bezpečnostných riešení a opravárenských zariadení.
Plavebné spoločnosti upozornili, že hoci Európska únia významným spôsobom podporuje projekty, ktoré využívajú zelenú energiu, na lodnú dopravu prispieva len minimálne. Pritom riečna doprava je podľa nich jedna z najekologickejších.
"Aj keď firmy diskutujú o problémoch na lokálnej úrovni, nepomáha to. Chýba spoločný postup, ktorý by zabezpečil aspoň nevyhnutné financie na údržbu vodných ciest a podporu subjektov podnikajúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave," uviedol riaditeľ pre logistiku SPaP Stanislav Blaško.
Riaditelia plavebných spoločností sa na konferencii zhodli, že je najvyšší čas vytvoriť spoločné zastúpenie, ktoré by hájilo záujmy všetkých dunajských plavebných spoločností v Bruseli. "Jedine Brusel dokáže vytvoriť na vlády a zodpovedné organizácie skutočný tlak, aby sa začali zamýšľať nad zlepšením obchodných podmienok prístavov a plavebných spoločností," doplnil obchodný riaditeľ rakúskej spoločnosti First-DDSG Logistics Holding Ralf Jina.
Dostatočnú pomoc necítia plavebné spoločnosti ani v oblasti dotácií na renovácie, opravy či stavbu nových plavidiel. Pritom, ako uviedli, tieto činnosti ich stoja ročne milióny eur. "Pred dvomi rokmi sme napríklad žiadali o peniaze na prístavný remorkér s výkonom 800 konských síl, ktorého cena je päť až šesť miliónov eur. Od Únie sme však získali financie iba na batérie," priblížil jeden z problémov lodnej dopravy Catalin Tiganus z rumunskej spoločnosti Navrom.
Účastníci konferencie diskutovali aj o problémoch riečnej dopravy, ktorú výrazne zasiahla vojna na Ukrajine. "Situácia v prístavoch je veľmi náročná predovšetkým pre každodenné bombardovanie, ktorému musí naša infraštruktúra čeliť," uviedol generálny riaditeľ štátnej spoločnosti Ukrainian Danube Shipping Company Dmytro Moskalenko s tým, že pokračujú v investíciách do infraštruktúry, flotily či bezpečnostných riešení a opravárenských zariadení.
