Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovíta Ódora verejné financie na Slovensku za posledné roky nesmerujú k dlhodobej udržateľnosti.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Verejné financie na Slovensku za posledné roky nesmerujú k dlhodobej udržateľnosti. Chýbajúci operatívny nástroj spôsobuje, že vlády tak konsolidujú len v prípade, že hrozí pokuta z Bruselu, alebo ak sú blízko ostrejšie sankčné pásma dlhovej brzdy. Riešením by preto bolo zaviesť záväzné výdavkové limity. Vo svojej aktuálnej štúdii to tvrdí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor.
"Výrazný nárast daňových príjmov oproti plánom, nižšie úrokové náklady alebo napríklad vyššie príspevky do priebežného piliera dôchodkového systému neboli pretavené do lepších celkových výsledkov, ale skôr do financovania dodatočných výdavkov," konštatuje v štúdii Ódor. Podľa jeho slov je to sčasti spôsobené veľmi flexibilným strednodobým rozpočtovým rámcom, ktorý nepredstavuje takmer žiadne strednodobé ohraničenie.
Ako vyplýva zo štúdie zavedenie strednodobých výdavkových limitov by pomohlo nielen dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku, ale aj lepšej proticyklickej fiškálnej politike. "V zlých časoch by už nebolo treba konsolidovať a v dobrých časoch by sa šetrilo. Okrem toho, by výdavkové limity boli užitočné aj pre projekt 'Hodnota za peniaze' vo verejnej správe," uvádza Ódor.
Zároveň upozornil na to, že výdavkové limity boli navrhnuté v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale proces ich stanovenia sa nedostal do finálneho znenia zákona. Dlhový strop mal slúžiť len ako záchranná brzda v prípade, že každoročné operatívne riadenie rozpočtu zlyhá. "To, čo v slovenskom fiškálnom rámci najviac chýba určite nie je zmiernenie dlhovej brzdy, ale nástroj, ktorý by nedovolil prejesť lepšie príjmy v dobrých časoch a ktorý by neobmedzoval výdavky v časoch zlých. Inak povedané, zabránil by rozpočtovým škrtom v recesii a míňaniu v expanzii," priblížil Ódor.
V súvislosti s konceptom Hodnota za peniaze, ktorý sa dostal aj do Programového vyhlásenia vlády uviedol, že bez tvrdších rozpočtových obmedzení je motivácia vlády skutočne zvýšiť efektivitu verejných výdavkov nízka. "Ak ministri môžu bez problémov minúť viac ako je rozpočtovaná hodnota, je optimistické predpokladať, že budú poctivo identifikovať každú dosiahnuteľnú úsporu," myslí si Ódor s tým, že výdavkové limity by mohli byť užitočnou referenciou aj pre revíziu výdavkov.
V prospech zavedenia záväzných limitov hrá podľa neho aj to, že napriek výrazne vyšším príjmom, bol skutočný deficit nad stanoveným cieľom a tento scenár hrozí aj pre rok 2016. "Inak povedané, pozitívne vplyvy sa z veľkej časti systematicky prejedli," doplnil Ódor s tým, že aj schvaľovanie rozpočtu sa vymyká modernej praxi. "Súčasná prax ukazuje, že minister financií a vláda dokážu radikálne zmeniť rozpočet aj bez súhlasu Národnej rady SR, čím sa rapídne stráca význam schválenej podoby rozpočtu a niektorých fiškálnych pravidiel," dodal Ódor.
"Výrazný nárast daňových príjmov oproti plánom, nižšie úrokové náklady alebo napríklad vyššie príspevky do priebežného piliera dôchodkového systému neboli pretavené do lepších celkových výsledkov, ale skôr do financovania dodatočných výdavkov," konštatuje v štúdii Ódor. Podľa jeho slov je to sčasti spôsobené veľmi flexibilným strednodobým rozpočtovým rámcom, ktorý nepredstavuje takmer žiadne strednodobé ohraničenie.
Ako vyplýva zo štúdie zavedenie strednodobých výdavkových limitov by pomohlo nielen dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku, ale aj lepšej proticyklickej fiškálnej politike. "V zlých časoch by už nebolo treba konsolidovať a v dobrých časoch by sa šetrilo. Okrem toho, by výdavkové limity boli užitočné aj pre projekt 'Hodnota za peniaze' vo verejnej správe," uvádza Ódor.
Zároveň upozornil na to, že výdavkové limity boli navrhnuté v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale proces ich stanovenia sa nedostal do finálneho znenia zákona. Dlhový strop mal slúžiť len ako záchranná brzda v prípade, že každoročné operatívne riadenie rozpočtu zlyhá. "To, čo v slovenskom fiškálnom rámci najviac chýba určite nie je zmiernenie dlhovej brzdy, ale nástroj, ktorý by nedovolil prejesť lepšie príjmy v dobrých časoch a ktorý by neobmedzoval výdavky v časoch zlých. Inak povedané, zabránil by rozpočtovým škrtom v recesii a míňaniu v expanzii," priblížil Ódor.
V súvislosti s konceptom Hodnota za peniaze, ktorý sa dostal aj do Programového vyhlásenia vlády uviedol, že bez tvrdších rozpočtových obmedzení je motivácia vlády skutočne zvýšiť efektivitu verejných výdavkov nízka. "Ak ministri môžu bez problémov minúť viac ako je rozpočtovaná hodnota, je optimistické predpokladať, že budú poctivo identifikovať každú dosiahnuteľnú úsporu," myslí si Ódor s tým, že výdavkové limity by mohli byť užitočnou referenciou aj pre revíziu výdavkov.
V prospech zavedenia záväzných limitov hrá podľa neho aj to, že napriek výrazne vyšším príjmom, bol skutočný deficit nad stanoveným cieľom a tento scenár hrozí aj pre rok 2016. "Inak povedané, pozitívne vplyvy sa z veľkej časti systematicky prejedli," doplnil Ódor s tým, že aj schvaľovanie rozpočtu sa vymyká modernej praxi. "Súčasná prax ukazuje, že minister financií a vláda dokážu radikálne zmeniť rozpočet aj bez súhlasu Národnej rady SR, čím sa rapídne stráca význam schválenej podoby rozpočtu a niektorých fiškálnych pravidiel," dodal Ódor.
