Bratislava 13. novembra (TASR) - Štátna prémia stavebného sporenia by sa mala zvýšiť na 10 % vloženej sumy, maximálne do výšky 500 eur ročne. Uviedli to na brífingu opozičnej strany Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) poslanci Národnej rady SR Milan Uhrík a Martin Beluský na margo ostatnej novely stavebného sporenia, ktorou sa znižuje spodná hranica percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu.

"Chceme vrátiť život naspäť do stavebného sporenia, do nástroja, ktorý podporuje zodpovednejšie financovanie bývania, ako je neúmerné zdlžovanie. V rámci našej novely navrhujeme zvýšiť minimálnu výšku štátnej prémie na 10 % ročného vkladu, ale na maximálne 500 eur ročne. Takisto navrhujeme zvýšiť maximálnu príjmovú hranicu pre poberanie štátneho príspevku na 1,5-násobok priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve " priblížil Uhrík.

Vláda podľa neho svojou novelou de facto pochovala stavebné sporenie. "Maximálna ročná výška stavebnej prémie 70 eur je smiešna. Za ňu si ľudia môžu kúpiť maximálne tri, štyri metre štvorcové dlažby alebo jednu lampu. Ľuďom zas nezostane nič iné, len ďalej sa zadlžovať, čo už nie je také ružové, pretože v súčasnosti zadlženosť domácností atakuje rekordnú úroveň. Dosiahla už 60 % ročného disponibilného príjmu. Nie je teda už veľký priestor na to, aby sa ľudia ďalej zadlžovali," zdôvodnil.

Stavebné sporenie dostane novú podobu. Po novom má byť štátna podpora poskytovaná účelnejšie, efektívnejšie a adresnejšie. Počíta s tým novela zákona z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú 21. septembra 2018 podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Poskytnutie štátnej podpory má byť vždy viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto má dôjsť napríklad k zrušeniu inštitútu tzv. priateľských sporiteľov, ktorý podľa MF výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli ako jediný subjekt na trhu dokladovať, že prostriedky naozaj použili na stavebné účely, rekonštrukciu či kúpu nehnuteľnosti. Po novom sa má poskytnutie štátnej prémie viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely.

Cieľom novely je tiež zvýšenie adresnosti podpory stavebného sporenia. Štátna prémia by sa mala vyplácať plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. MF SR nakoniec upustilo od obmedzenia podpory pre neplnoletých.

Po novom sa vylúči aj nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa počas čerpania a splácania medziúveru. "Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver," očakáva ministerstvo.

Rezort financií taktiež navrhol znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z piatich percent na 2,5 % z ročného vkladu. Zároveň mierne nahor upravuje maximálnu sumu štátnej prémie, a to na 70 eur z doterajších 66,39 eura ročne. "Je to snaha urobiť z produktu, ktorý má skoro 20 rokov, niečo, čo viac zodpovedá dnešnej dobe," zhodnotil počas legislatívneho procesu minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Priblížil, že o návrhu rezort diskutoval aj s predstaviteľmi stavebných sporiteľní viac ako rok a vníma to tak, že nakoniec dospeli ku konsenzu.

Pripomenul, že na podporu stavebného sporenia idú každý rok desiatky miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov. "Myslím si, že máme právo k tomu po rokoch niečo povedať. Teraz je na tých, ktorí tieto služby poskytujú, ten produkt upraviť, prispôsobiť a robiť atraktívnym aj v roku 2019," uviedol Kažimír.