Hrad Ľubovňa postavili po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V 16. storočí ho prestavali na veľkolepú renesančnú pevnosť.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 26. novembra (TASR) – Hrad nad mestom Stará Ľubovňa čaká rekonštrukcia za 800.000 eur. Z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) sa má opraviť severovýchodné opevnenie a tiež jedno z nádvorí tejto národnej kultúrnej pamiatky. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré obnovu spolu 19 pamiatok z grantov EHP v rámci programu Kultúra spravuje.
"Cieľom projektu je rekonštrukcia a obnova severovýchodnej hradby Ľubovnianskeho hradu a zvýšenie bezpečnosti jeho tretieho nádvoria. Súčasne sa pred zosuvom ochráni priľahlé archeologické nálezisko kasární zo 17. storočia," priblížilo MIRRI s tým, že táto hradná lokalita je v súčasnosti v dezolátnom stave. Po obnove má kasárenské nálezisko predstaviť stála výstava, plánuje sa tu tiež vybudovanie sokoliarskeho dvora a prezentácie dobových remesiel.
Projekt realizuje Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni v spolupráci so Základnou školou s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach a občianskym združením Priatelia hradu Ľubovňa a tiež s nórskym partnerom Múzeom mesta Vardo.
Hrad Ľubovňa postavili po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V 16. storočí ho prestavali na veľkolepú renesančnú pevnosť. Do jeho histórie sa zapísali členovia významných uhorských i poľských šľachtických rodov Drugethovcov, Kmitovcov, Lubomirských, Raiszovcov, Zamoyských. Viac ako 350 rokov na hrade sídlili poľskí správcovia zálohovanej časti Spiša. Hrad v polovici 17. storočia chránil poľské korunovačné klenoty, v roku 1768 tu väznili grófa Mórica Beňovského. K najcennejším častiam hradu patrí hlavná veža, ktorá sa zachovala ešte zo stredovekých čias. V súčasnosti je po rozsiahlej rekonštrukcii renesančného paláca sprístupnený celý areál hradu.
"Cieľom projektu je rekonštrukcia a obnova severovýchodnej hradby Ľubovnianskeho hradu a zvýšenie bezpečnosti jeho tretieho nádvoria. Súčasne sa pred zosuvom ochráni priľahlé archeologické nálezisko kasární zo 17. storočia," priblížilo MIRRI s tým, že táto hradná lokalita je v súčasnosti v dezolátnom stave. Po obnove má kasárenské nálezisko predstaviť stála výstava, plánuje sa tu tiež vybudovanie sokoliarskeho dvora a prezentácie dobových remesiel.
Projekt realizuje Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni v spolupráci so Základnou školou s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach a občianskym združením Priatelia hradu Ľubovňa a tiež s nórskym partnerom Múzeom mesta Vardo.
Hrad Ľubovňa postavili po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V 16. storočí ho prestavali na veľkolepú renesančnú pevnosť. Do jeho histórie sa zapísali členovia významných uhorských i poľských šľachtických rodov Drugethovcov, Kmitovcov, Lubomirských, Raiszovcov, Zamoyských. Viac ako 350 rokov na hrade sídlili poľskí správcovia zálohovanej časti Spiša. Hrad v polovici 17. storočia chránil poľské korunovačné klenoty, v roku 1768 tu väznili grófa Mórica Beňovského. K najcennejším častiam hradu patrí hlavná veža, ktorá sa zachovala ešte zo stredovekých čias. V súčasnosti je po rozsiahlej rekonštrukcii renesančného paláca sprístupnený celý areál hradu.