Takéto informácie budú totiž banky po novom poskytovať klientom ešte pred uzatvorením zmluvy.
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Spotrebitelia budú mať lepší prehľad o tom, koľko zaplatia na úrokoch z úveru na bývanie a o koľko im klesne istina úveru do najbližšej zmeny úrokovej sadzby. Takéto informácie budú totiž banky po novom poskytovať klientom ešte pred uzatvorením zmluvy. Vyplýva to z novely zákona o úveroch na bývanie, ktorú pripravilo Ministerstvo financií (MF) SR a dnes ju definitívne schválil parlament.
Tieto informácie pritom majú spotrebitelia dostávať aj v prípade, ak budú chcieť svoj úver na bývanie splatiť iným úverom. "Naším zámerom bolo, aby si ľudia vedeli čo najľahšie vybrať výhodnejší úver," uviedlo MF SR.
Po novom tak podľa rezortu financií bude stačiť, ak si spotrebitelia porovnajú výšku zostatkov istiny a sumy zaplatených úrokov pri dvoch ponukách. Keď od výsledku odrátajú všetky poplatky súvisiace s poskytnutím úveru alebo jeho prefinancovaním, zistia, ktorý z porovnávaných úverov je pre nich výhodnejší.
Ako vyplýva z návrhu zákona, tieto informácie budú banky poskytovať len za obdobie od začiatku čerpania úveru do najbližšej zmeny úrokovej sadzby. Podľa MF len za toto obdobie majú uvedené informácie pre spotrebiteľa zmysel a relevanciu z hľadiska výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru.
Poslanci NR SR schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádza zákaz pre veriteľa požadovať od spotrebiteľa zabezpečenie úveru na bývanie vyššou hodnotou, ako je výška záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na bývanie. Týmto ustanovením sa má dosiahnuť ochrana spotrebiteľa pred neprimeranými požiadavkami od veriteľov.
Spotrebitelia tiež majú mať lepšie informácie o ponúkanom úvere na bývanie. Medzi povinne poskytované všeobecné informácie budú patriť napríklad údaje o type úrokovej sadzby, celkovej výške úveru na bývanie či budúcich možných nákladoch nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa.
Návrh zákona tiež umožní klientom bánk odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona, ide o významný inštitút ochrany klienta. "Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií," uviedol rezort financií.
Zavedie sa aj nový Európsky štandardizovaný informačný formulár, takzvaný ESIS. Prostredníctvom neho budú veritelia poskytovať spotrebiteľom stanovené všeobecné a predzmluvné informácie o úvere.
Právna norma má ďalej prispieť k zlepšeniu posudzovania úverovej bonity klienta. Finančné inštitúcie majú podľa novely zákona zohľadňovať najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť splácať úver počas celého obdobia trvania zmluvy. "Veriteľ nesmie posudzovať schopnosť klienta splácať úver iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru na bývanie alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti zvýši," uvádza sa v návrhu zákona. Veritelia budú povinní na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov. Týmto ustanovením sa má podľa rezortu financií zabezpečiť to, aby sa finančné inštitúcie správali obozretne pri poskytovaní úverov.
Zavádzajú sa aj nové povinnosti pre finančných agentov. Tí majú napríklad informovať o výške provízií, ktoré im má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť za služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie. "Ak výška provízií alebo iných stimulov nie je známa v čase oznámenia, finančný agent informuje spotrebiteľa, že skutočná výška provízií alebo iných stimulov bude uvedená v neskoršom štádiu vo formulári ESIS," uvádza sa v návrhu zákona.
Veritelia okrem toho budú povinní posudzovať riziká pri úveroch, ktoré sú poskytnuté prostredníctvom finančných agentov. Finančné inštitúcie budú mať povinnosť takéto úvery monitorovať osobitne. "Na základe požiadavky musí byť spotrebiteľ informovaný o rozdieloch vo výškach provízií v percentách, ktoré prijíma finančný agent za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného alebo viacerých veriteľov," uvádza sa v návrhu zákona.
Právnou normou sa upravujú aj podmienky predčasného splatenia úveru na bývanie, podmienky pri poskytnutí úveru v cudzej mene, sťažnosti, reklamácie a podmienky mimosúdneho riešenia sporov a zmeny sa dotknú aj dohľadu nad poskytovateľmi úverov na bývanie. Návrh zákona tiež vymedzuje, aké náklady možno a nemožno použiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Právna norma nadobudne účinnosť od 1. januára 2016.
Tieto informácie pritom majú spotrebitelia dostávať aj v prípade, ak budú chcieť svoj úver na bývanie splatiť iným úverom. "Naším zámerom bolo, aby si ľudia vedeli čo najľahšie vybrať výhodnejší úver," uviedlo MF SR.
Po novom tak podľa rezortu financií bude stačiť, ak si spotrebitelia porovnajú výšku zostatkov istiny a sumy zaplatených úrokov pri dvoch ponukách. Keď od výsledku odrátajú všetky poplatky súvisiace s poskytnutím úveru alebo jeho prefinancovaním, zistia, ktorý z porovnávaných úverov je pre nich výhodnejší.
Ako vyplýva z návrhu zákona, tieto informácie budú banky poskytovať len za obdobie od začiatku čerpania úveru do najbližšej zmeny úrokovej sadzby. Podľa MF len za toto obdobie majú uvedené informácie pre spotrebiteľa zmysel a relevanciu z hľadiska výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru.
Poslanci NR SR schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádza zákaz pre veriteľa požadovať od spotrebiteľa zabezpečenie úveru na bývanie vyššou hodnotou, ako je výška záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na bývanie. Týmto ustanovením sa má dosiahnuť ochrana spotrebiteľa pred neprimeranými požiadavkami od veriteľov.
Spotrebitelia tiež majú mať lepšie informácie o ponúkanom úvere na bývanie. Medzi povinne poskytované všeobecné informácie budú patriť napríklad údaje o type úrokovej sadzby, celkovej výške úveru na bývanie či budúcich možných nákladoch nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa.
Návrh zákona tiež umožní klientom bánk odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona, ide o významný inštitút ochrany klienta. "Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií," uviedol rezort financií.
Zavedie sa aj nový Európsky štandardizovaný informačný formulár, takzvaný ESIS. Prostredníctvom neho budú veritelia poskytovať spotrebiteľom stanovené všeobecné a predzmluvné informácie o úvere.
Právna norma má ďalej prispieť k zlepšeniu posudzovania úverovej bonity klienta. Finančné inštitúcie majú podľa novely zákona zohľadňovať najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť splácať úver počas celého obdobia trvania zmluvy. "Veriteľ nesmie posudzovať schopnosť klienta splácať úver iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru na bývanie alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti zvýši," uvádza sa v návrhu zákona. Veritelia budú povinní na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov. Týmto ustanovením sa má podľa rezortu financií zabezpečiť to, aby sa finančné inštitúcie správali obozretne pri poskytovaní úverov.
Zavádzajú sa aj nové povinnosti pre finančných agentov. Tí majú napríklad informovať o výške provízií, ktoré im má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť za služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie. "Ak výška provízií alebo iných stimulov nie je známa v čase oznámenia, finančný agent informuje spotrebiteľa, že skutočná výška provízií alebo iných stimulov bude uvedená v neskoršom štádiu vo formulári ESIS," uvádza sa v návrhu zákona.
Veritelia okrem toho budú povinní posudzovať riziká pri úveroch, ktoré sú poskytnuté prostredníctvom finančných agentov. Finančné inštitúcie budú mať povinnosť takéto úvery monitorovať osobitne. "Na základe požiadavky musí byť spotrebiteľ informovaný o rozdieloch vo výškach provízií v percentách, ktoré prijíma finančný agent za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného alebo viacerých veriteľov," uvádza sa v návrhu zákona.
Právnou normou sa upravujú aj podmienky predčasného splatenia úveru na bývanie, podmienky pri poskytnutí úveru v cudzej mene, sťažnosti, reklamácie a podmienky mimosúdneho riešenia sporov a zmeny sa dotknú aj dohľadu nad poskytovateľmi úverov na bývanie. Návrh zákona tiež vymedzuje, aké náklady možno a nemožno použiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Právna norma nadobudne účinnosť od 1. januára 2016.