Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Ekonomika

Ľudia s VŠ sú ochotnejší vziať slabšie platenú prácu ako stredoškoláci

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo

Štatistiky ukázali, že na Slovensku celkovo ubudlo medziročne v evidencii úradov práce 1100 absolventov.

Bratislava 21. marca (TASR) - Počet voľných pracovných miest na Slovensku rastie, uplatnenie absolventov na trhu práce je však stále slabé. Upozornil na to vo štvrtok minister práce Ján Richter (Smer-SD). Problém prijať prácu aj za nižšiu mzdu majú najmä stredoškoláci, uplatnenie vysokoškolákov je lepšie.

Štatistiky ukázali, že na Slovensku celkovo ubudlo medziročne v evidencii úradov práce 1100 absolventov. V prípade absolventov stredných škôl sa po ukončení štúdia 5888 uchádzačov zaevidovalo na úradoch práce v septembri minulého roka. Najviac nezamestnaných stredoškolákov bolo na východnom Slovensku, pričom v evidencii úradov práce je veľa mladých s úplným stredným odborným vzdelaním, po ktorom je zo strany zamestnávateľov veľký dopyt.

"Po pol roku je ich v evidencii 3763, počet sa znížil o 36 %. Hodnotím to však za pol roka ako málo. Máme stále na úradoch práce viac ako 80.000 voľných pracovných miest," zhodnotil Richter s tým, že stredoškolskí absolventi odmietajú ponuky úradov práce zamestnať sa buď pre objektívne dôvody, ale aj pre to, že sú nespokojní s ponúkanou výškou mzdy.

"Mladí sa často sťažujú na nízke platové ohodnotenie, náročnosť práce a podobne. To je výzva pre zamestnávateľov," doplnil Richter. Úrady práce sa však podľa jeho slov stretávajú aj s tým, že mladí nemajú motiváciu zobrať prácu, ktorá nie je na začiatku až tak dobre zaplatená, ako očakávajú. Mzdy pritom podľa ministra môžu v ich prípade rásť s nadobudnutím praxe a skúsenosťami. "Je nevyhnutné, aby prvá práca bola, a potom sa dá uvažovať aj o týchto otázkach. Nenúti ich k tomu však ani životná situácia. Žijú u rodičov, nemajú problém s tým ako žijú, lebo sú finančne zabezpečení od rodičov. Najhoršie je, ak ostanú pár rokov v takejto pozícii, zvyknú si na to a návyk na isté zručnosti bude o to komplikovanejší," myslí si Richter.

Podľa neho je dôležité dať mladým ľuďom šancu. Ak zamestnávateľ odmietne uchádzača, tak zvyčajne je dôvodom nedostatok praxe či nedostatok odhodlania vykonávať prácu, ktorú uchádzač vyštudoval.

Iná situácia je však v prípade vysokoškolákov, ktorí sa lepšie uplatňujú na trhu práce, hoci nie vždy si nájdu prácu v odbore, ktorý vyštudovali. "Majú ďaleko väčší záujem prácu prijať ako absolventi stredných škôl. Vlani ich bolo v evidencii 7506, o osem mesiacov neskôr ich je v evidencii 1179. Počet sa znížil o 85 %," upozornil minister. Z hľadiska vyštudovaných odborov je v evidencii najviac vysokoškolákov, ktorí vyštudovali ekonomické vedy, psychológiu, politológiu alebo pedagogiku.

"Dlhodobo však potvrdzujú štatistiky, že absolventi vysokoškolského vzdelania majú oveľa väčšiu ochotu prijať zamestnanie za začiatočnícky plat, ktorý tiež možno nie je v súlade s očakávaniami. Tu je zásadný rozdiel v porovnaní so stredoškolákmi," dodal Richter.