Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku je podiel mincí v nízkej hodnote približne 66 %, pričom ak by sa brali do úvahy len jedno- a dvojcentové mince tento podiel by bol 55 %.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) – Slováci by sa dokázali zaobísť bez používania jedno- a dvojcentových mincí. Vyhovovalo by to aj maloobchodu či Národnej banke Slovenska (NBS). Náklady na razbu či spracovanie totiž bežne v krajinách presahujú ich nominálnu hodnotu. Obmedzením používania najmenších mincí by sa však pravdepodobne začali zaokrúhľovať hodnoty nákupov smerom nahor. Celkovo by to však nemalo výrazný vplyv na rodinné rozpočty. Analytici NBS vypočítali, že vplyv tohto kroku by bol v rozsahu 0,5 až jeden cent mesačne na priemernú domácnosť.
Na Slovensku je podiel mincí v nízkej hodnote približne 66 %, pričom ak by sa brali do úvahy len jedno- a dvojcentové mince tento podiel by bol 55 %. Obmedzenie používania drobných mincí má pritom veľkú podporu verejnosti, ale aj podnikateľov. Prieskum Eurobarometer ukázal, že až 73 % Slovákov by podporilo zrušenie jedno- a dvojcentových mincí, čo je jedna z najvyšších mier podpory v eurozóne a výrazne viac ako jej priemer 64 %.
"Prípadné obmedzenie obehu jedno- a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a obeh mincí, má podporu verejnosti a malo by len veľmi obmedzený vplyv na náklady spotrebiteľov," skonštatovali analytici národnej banky. Obzvlášť v prípade skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiadny pozorovateľný vplyv.
Aj štúdie z iných krajín ukázali, že náklady na výrobu, distribúciu či spracovanie drobných prevyšujú ich nominálnu hodnotu. Okrem toho nie sú akceptované väčšinou automatov, napríklad na parkovacie lístky či MHD.
Jediným protiargumentom pri eliminácii mincí nízkej hodnoty sú obavy z nárastu miery inflácie, prevažného zaokrúhľovania nákupov nahor a proti obmedzeniu drobných stojí aj fakt, že cent je základnou jednotkou.
Viaceré štáty však už pristúpili k zaokrúhľovanou cien na najbližšiu hodnotu, ktorú je možné zaplatiť päťcentovými mincami. Takéto zaokrúhľovanie pritom ponecháva v platnosti jedno- a dvojcentové mince. Tie sa však pre zaokrúhlené ceny veľmi nevyužívajú, zaokrúhľuje sa až celková suma za nákup a aplikuje sa výlučne pri platbe v hotovosti.
Analytici NBS uviedli, že takáto zmena by mala dosah najmä na ceny alkoholu a potravín, pri ktorých až dve tretiny cien v súčasnosti vyžadujú jedno- a dvojcentové mince. Väčšina cien služieb a priemyselných produktov ich nevyužíva. "Pri nákupe jednej položky by sa pravdepodobne zaokrúhľovalo vo väčšine prípadov nahor, z dôvodu obľúbených baťovských cien končiacich deviatkou. Pri väčších nákupoch by však mal byť systém férovejší, pretože by sa zaokrúhľovala iba konečná suma," dodali analytici NBS.
Na Slovensku je podiel mincí v nízkej hodnote približne 66 %, pričom ak by sa brali do úvahy len jedno- a dvojcentové mince tento podiel by bol 55 %. Obmedzenie používania drobných mincí má pritom veľkú podporu verejnosti, ale aj podnikateľov. Prieskum Eurobarometer ukázal, že až 73 % Slovákov by podporilo zrušenie jedno- a dvojcentových mincí, čo je jedna z najvyšších mier podpory v eurozóne a výrazne viac ako jej priemer 64 %.
"Prípadné obmedzenie obehu jedno- a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a obeh mincí, má podporu verejnosti a malo by len veľmi obmedzený vplyv na náklady spotrebiteľov," skonštatovali analytici národnej banky. Obzvlášť v prípade skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiadny pozorovateľný vplyv.
Aj štúdie z iných krajín ukázali, že náklady na výrobu, distribúciu či spracovanie drobných prevyšujú ich nominálnu hodnotu. Okrem toho nie sú akceptované väčšinou automatov, napríklad na parkovacie lístky či MHD.
Jediným protiargumentom pri eliminácii mincí nízkej hodnoty sú obavy z nárastu miery inflácie, prevažného zaokrúhľovania nákupov nahor a proti obmedzeniu drobných stojí aj fakt, že cent je základnou jednotkou.
Viaceré štáty však už pristúpili k zaokrúhľovanou cien na najbližšiu hodnotu, ktorú je možné zaplatiť päťcentovými mincami. Takéto zaokrúhľovanie pritom ponecháva v platnosti jedno- a dvojcentové mince. Tie sa však pre zaokrúhlené ceny veľmi nevyužívajú, zaokrúhľuje sa až celková suma za nákup a aplikuje sa výlučne pri platbe v hotovosti.
Analytici NBS uviedli, že takáto zmena by mala dosah najmä na ceny alkoholu a potravín, pri ktorých až dve tretiny cien v súčasnosti vyžadujú jedno- a dvojcentové mince. Väčšina cien služieb a priemyselných produktov ich nevyužíva. "Pri nákupe jednej položky by sa pravdepodobne zaokrúhľovalo vo väčšine prípadov nahor, z dôvodu obľúbených baťovských cien končiacich deviatkou. Pri väčších nákupoch by však mal byť systém férovejší, pretože by sa zaokrúhľovala iba konečná suma," dodali analytici NBS.
