Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ekonómovia odhadujú, že práve najlepšie zarábajúci môžu nasporené peniaze ďalej držať, zatiaľ čo nízkopríjmové domácnosti budú nútené siahať do úspor.
Autor TASR
New York 6. marca (TASR) - Spotrebitelia v najväčších ekonomikách sveta usporili počas lockdownu spôsobeného pandémiou nového koronavírusu navyše takmer 3 bilióny dolárov. Tento objem financií vytvára obrovský potenciál na výrazné zotavenie hospodárstva z recesie vyvolanej koronakrízou.
Domácnosti v USA, Číne, Japonsku, Británii a v najväčších ekonomikách eurozóny obmedzili výdavky, keďže v dôsledku reštriktívnych opatrení po nástupe nového koronavírusu sa zatvorili takmer všetky obchody s nepotravinovým tovarom a ľudia nemohli využiť ani mnohé služby. Podľa najnovšieho odhadu Bloomberg Economics spotrebitelia v najväčších ekonomikách takto usporili navyše približne 2,9 bilióna USD (2,43 bilióna eur). Ekonómovia očakávajú, že v tomto trende budú pokračovať ešte nejaký čas, keďže obmedzenia zatiaľ stále pretrvávajú a vlády naďalej vynakladajú obrovské objemy financií na podporu ekonomiky.
Zhruba 1,5 bilióna USD, pričom tento objem pokračuje v raste, usporili domácnosti podľa prieskumu Bloombergu v USA. Takýto rozsah úspor by mal výrazne podporiť zotavovanie ekonomiky po tom, ako sa súbežne s uvádzaním ďalších vakcín na trh podarí dostať ochorenie COVID-19 natrvalo pod kontrolu.
Optimisti vychádzajú z toho, že po uvoľnení opatrení ľudia začnú vo veľkom navštevovať pôvodne zatvorené obchody, reštaurácie, kaderníctva, divadlá, zábavné parky, športové podujatia a obľúbené turistické destinácie. Zároveň začnú vo väčšej miere realizovať väčšie nákupy, ktoré v čase krízy odložili. Nie všetci s tým však počítajú - časť ekonómov odhaduje, že niektorí spotrebitelia by mohli využiť nahromadené peniaze na splácanie dlhov a iní ešte počkajú, kým zdravotná kríza pominie a trh práce sa v plnej miere zotaví.
Ak by Američania minuli všetky peniaze, ktoré v minulom roku v dôsledku pandémie usporili, mohlo by to zrýchliť rast ekonomiky v tomto roku až na 9 %, namiesto prognózovaných 4,6 %, uvádza Bloomberg Economics. Naopak, ak by si úspory ďalej držali, rast ekonomiky dosiahne pravdepodobne iba 2,2 %.
"Ukázalo sa, že leto 2020 bolo falošným svitaním, zároveň sa však ukázalo, akého rýchleho zotavenia sú ekonomiky schopné, keď sa reštrikcie prijaté na zmiernenie šírenia nového koronavírusu uvoľnia," povedala Maeva Cousinová, ekonómka Bloomberg Economics pre oblasť eurozóny. "Zopakuje sa to aj v roku 2021? Rozsiahle úspory spojené s lockdownom domácností sú jedným z dôvodov, pre ktorý predpokladáme prudké zotavenie dopytu," dodala.
Spojené štáty pritom nie sú jedinou krajinou, kde domácnosti v dôsledku opatrení spojených s pandémiou nahromadili vysoké úspory. Čínske domácnosti naliali do miestnych bánk o 2,8 bilióna jüanov (361,34 miliardy eur) viac, než sa predpokladá za bežnej situácie.
Podobne v Japonsku takto zvýšili vklady o 32,6 bilióna jenov (252,13 miliardy eur) a v Británii o 117 miliárd libier (135,57 miliardy eur). Úspory z pandémie v najväčších ekonomikách eurozóny sa zvýšili celkovo o 387 miliárd eur, pričom na čele je Nemecko s rastom úspor o 142 miliárd eur.
Jedným z faktorov, ktoré by mohli podporiť ochotu míňať, sú nízke úrokové sadzby. V takejto situácii držanie peňazí na bankových účtoch tak neláka.
Môže sa však stať, že ľudia sa rozhodnú využiť nasporené peniaze na splácanie dlhov alebo rodinný rozpočet meniť nebudú, pretože sa budú obávať pokračovania zdravotných rizík alebo pomalého zotavovania trhu práce.
Ako sa bude vyvíjať situácia, nie je jasné. Ekonómovia odhadujú, že práve najlepšie zarábajúci môžu nasporené peniaze ďalej držať, zatiaľ čo nízkopríjmové domácnosti budú nútené siahať do úspor. V prípade niektorých zasa míňanie úspor môžu zbrzdiť obavy, že vláda v určitej chvíli zvýši dane, aby kompenzovala nákladné záchranné programy.
"V najbližšom období bude veľa závisieť od správania ľudí po skončení sa pandémie a dá sa očakávať, že chvíľu potrvá, než sa ich zvyky vrátia k predpandemickému normálu," povedala Jelena Šuliatievová z Bloomberg Economics. "V strednodobom horizonte však bude pre ekonomický rast pozitívny akýkoľvek vývoj, čo sa týka extra úspor z pandémie - či ich ľudia minú, budú nimi splácať dlhy alebo ich nechajú v banke na horšie časy," dodala ekonómka.
Domácnosti v USA, Číne, Japonsku, Británii a v najväčších ekonomikách eurozóny obmedzili výdavky, keďže v dôsledku reštriktívnych opatrení po nástupe nového koronavírusu sa zatvorili takmer všetky obchody s nepotravinovým tovarom a ľudia nemohli využiť ani mnohé služby. Podľa najnovšieho odhadu Bloomberg Economics spotrebitelia v najväčších ekonomikách takto usporili navyše približne 2,9 bilióna USD (2,43 bilióna eur). Ekonómovia očakávajú, že v tomto trende budú pokračovať ešte nejaký čas, keďže obmedzenia zatiaľ stále pretrvávajú a vlády naďalej vynakladajú obrovské objemy financií na podporu ekonomiky.
Zhruba 1,5 bilióna USD, pričom tento objem pokračuje v raste, usporili domácnosti podľa prieskumu Bloombergu v USA. Takýto rozsah úspor by mal výrazne podporiť zotavovanie ekonomiky po tom, ako sa súbežne s uvádzaním ďalších vakcín na trh podarí dostať ochorenie COVID-19 natrvalo pod kontrolu.
Optimisti vychádzajú z toho, že po uvoľnení opatrení ľudia začnú vo veľkom navštevovať pôvodne zatvorené obchody, reštaurácie, kaderníctva, divadlá, zábavné parky, športové podujatia a obľúbené turistické destinácie. Zároveň začnú vo väčšej miere realizovať väčšie nákupy, ktoré v čase krízy odložili. Nie všetci s tým však počítajú - časť ekonómov odhaduje, že niektorí spotrebitelia by mohli využiť nahromadené peniaze na splácanie dlhov a iní ešte počkajú, kým zdravotná kríza pominie a trh práce sa v plnej miere zotaví.
Ak by Američania minuli všetky peniaze, ktoré v minulom roku v dôsledku pandémie usporili, mohlo by to zrýchliť rast ekonomiky v tomto roku až na 9 %, namiesto prognózovaných 4,6 %, uvádza Bloomberg Economics. Naopak, ak by si úspory ďalej držali, rast ekonomiky dosiahne pravdepodobne iba 2,2 %.
"Ukázalo sa, že leto 2020 bolo falošným svitaním, zároveň sa však ukázalo, akého rýchleho zotavenia sú ekonomiky schopné, keď sa reštrikcie prijaté na zmiernenie šírenia nového koronavírusu uvoľnia," povedala Maeva Cousinová, ekonómka Bloomberg Economics pre oblasť eurozóny. "Zopakuje sa to aj v roku 2021? Rozsiahle úspory spojené s lockdownom domácností sú jedným z dôvodov, pre ktorý predpokladáme prudké zotavenie dopytu," dodala.
Spojené štáty pritom nie sú jedinou krajinou, kde domácnosti v dôsledku opatrení spojených s pandémiou nahromadili vysoké úspory. Čínske domácnosti naliali do miestnych bánk o 2,8 bilióna jüanov (361,34 miliardy eur) viac, než sa predpokladá za bežnej situácie.
Podobne v Japonsku takto zvýšili vklady o 32,6 bilióna jenov (252,13 miliardy eur) a v Británii o 117 miliárd libier (135,57 miliardy eur). Úspory z pandémie v najväčších ekonomikách eurozóny sa zvýšili celkovo o 387 miliárd eur, pričom na čele je Nemecko s rastom úspor o 142 miliárd eur.
Jedným z faktorov, ktoré by mohli podporiť ochotu míňať, sú nízke úrokové sadzby. V takejto situácii držanie peňazí na bankových účtoch tak neláka.
Môže sa však stať, že ľudia sa rozhodnú využiť nasporené peniaze na splácanie dlhov alebo rodinný rozpočet meniť nebudú, pretože sa budú obávať pokračovania zdravotných rizík alebo pomalého zotavovania trhu práce.
Ako sa bude vyvíjať situácia, nie je jasné. Ekonómovia odhadujú, že práve najlepšie zarábajúci môžu nasporené peniaze ďalej držať, zatiaľ čo nízkopríjmové domácnosti budú nútené siahať do úspor. V prípade niektorých zasa míňanie úspor môžu zbrzdiť obavy, že vláda v určitej chvíli zvýši dane, aby kompenzovala nákladné záchranné programy.
"V najbližšom období bude veľa závisieť od správania ľudí po skončení sa pandémie a dá sa očakávať, že chvíľu potrvá, než sa ich zvyky vrátia k predpandemickému normálu," povedala Jelena Šuliatievová z Bloomberg Economics. "V strednodobom horizonte však bude pre ekonomický rast pozitívny akýkoľvek vývoj, čo sa týka extra úspor z pandémie - či ich ľudia minú, budú nimi splácať dlhy alebo ich nechajú v banke na horšie časy," dodala ekonómka.
