Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ čo staré členské krajiny EÚ v minulosti využili finančnú podporu pri budovaní ZEVO, z krajín V4 sa to podarilo iba Poľsku.
Autor TASR
Košice 25. novembra (TASR) - Kapacita materiálového a energetického spracovania odpadu v Európskej únii (EÚ) nie je postačujúca, upozorňuje na to viceprezident Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) a generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko. Podľa neho by sa opäť mala otvoriť otázka podpory spaľovní. Podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR je energetické zhodnocovanie odpadov len časťou celého systému nakladania s odpadom a má slúžiť ako doplnok.
Christenko uviedol, že rôzne štáty EÚ čelia vážnym kapacitným problémom a nedokážu spracovať všetok reziduálny odpad, ktorý vzniká pri recyklácii priemyselných odpadov. Tvrdí, že v roku 2035 budú chýbať kapacity na spracovanie 40 miliónov ton odpadu, pričom problém zasahuje aj Slovensko. Podľa jeho slov zástupcovia Európskej asociácie odpadového hospodárstva koncom septembra vyjadrili aj obavy zo zastavenia investičnej podpory pre Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) zo strany Európskej komisie. Viaceré z nich pritom v najbližších rokoch budú musieť prejsť nákladnou rekonštrukciou.
Zatiaľ čo staré členské krajiny EÚ v minulosti využili finančnú podporu pri budovaní ZEVO, z krajín V4 sa to podarilo iba Poľsku. „Bohužiaľ, Maďarsko, Česko ani Slovensko tento trend nezachytili. Na Slovensku stále väčšinu odpadu skládkujeme, pretože máme iba dve zariadenia ZEVO – v Bratislave a Košiciach. Čiže aj reziduálny odpad vznikajúci pri recyklácii končí približne na 80 percentách územia krajiny na skládkach,“ povedal Christenko.
Zároveň dodal, že kapacitné problémy naprieč celou Európou by mali otázku podpory energetického zhodnocovania odpadu znovu otvoriť. „Situácia je alarmujúca. Kým na Slovensku si naivne myslíme, že ďalší odpad už vznikať nebude, v ostatných krajinách sa pripravuje výstavba nových zariadení ZEVO s končiacou podporou EÚ,“ dodal.
Podľa hovorcu MŽP Tomáša Ferenčáka zariadenia na energetické zhodnocovanie spravidla narážajú na nesúhlas obyvateľov, v ktorých susedstve má spaľovňa vyrásť. „Na Slovensku sa okrem spaľovní v Košiciach a Bratislave nachádzajú aj ďalšie zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, a to sú zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktorých je spolu päť,“ povedal pre TASR s tým, že na Slovensku neplatí zákaz budovania zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. „Táto otázka však naráža na viaceré problémy. Predovšetkým si potenciálni investori musia zrátať ekonomické parametre. Slovensko nemá veľké sídla produkujúce stabilné a dostatočné množstvo nevytriediteľného odpadu,“ vysvetlil Ferenčák.
Dušan Magula zo spoločnosti Brantner súhlasí s tým, že kapacity európskych zariadení na energetické využitie odpadu sú naplnené. Za hlavný problém označil nedostatok kapacít v Taliansku a Veľkej Británii, z ktorých veľká časť odpadu končí v zariadeniach Beneluxu, Nemecku a aj v Rakúsku. Po ich vybudovaní sa podľa neho situácia na trhu môže zmeniť. „Súhlasím aj s tým, že Slovensko potrebuje ďalšie kapacity na energetické využitie odpadu, keďže produkcia odpadu bude s rastom životnej úrovne stúpať a významná časť odpadu sa nedá a nebude dať materiálovo zhodnotiť,“ povedal pre TASR. S dotáciami na vybudovanie zariadení sa nestotožňuje. „Deformuje to trh a dáva priestor len 'vyvoleným',“ dodal.
Rezort pripomenul, že podľa hierarchie nakladanie s odpadom je energetické zhodnocovanie druhým najhorším spôsobom nakladania s odpadom, najhorším je skládkovanie. Aj na základe tohto postoja EÚ podľa neho nie je v rámci jednotlivých operačných programov umožnené podporovať spaľovne odpadu. Eurofondy sú investované do recyklačných zariadení.
Christenko uviedol, že rôzne štáty EÚ čelia vážnym kapacitným problémom a nedokážu spracovať všetok reziduálny odpad, ktorý vzniká pri recyklácii priemyselných odpadov. Tvrdí, že v roku 2035 budú chýbať kapacity na spracovanie 40 miliónov ton odpadu, pričom problém zasahuje aj Slovensko. Podľa jeho slov zástupcovia Európskej asociácie odpadového hospodárstva koncom septembra vyjadrili aj obavy zo zastavenia investičnej podpory pre Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) zo strany Európskej komisie. Viaceré z nich pritom v najbližších rokoch budú musieť prejsť nákladnou rekonštrukciou.
Zatiaľ čo staré členské krajiny EÚ v minulosti využili finančnú podporu pri budovaní ZEVO, z krajín V4 sa to podarilo iba Poľsku. „Bohužiaľ, Maďarsko, Česko ani Slovensko tento trend nezachytili. Na Slovensku stále väčšinu odpadu skládkujeme, pretože máme iba dve zariadenia ZEVO – v Bratislave a Košiciach. Čiže aj reziduálny odpad vznikajúci pri recyklácii končí približne na 80 percentách územia krajiny na skládkach,“ povedal Christenko.
Zároveň dodal, že kapacitné problémy naprieč celou Európou by mali otázku podpory energetického zhodnocovania odpadu znovu otvoriť. „Situácia je alarmujúca. Kým na Slovensku si naivne myslíme, že ďalší odpad už vznikať nebude, v ostatných krajinách sa pripravuje výstavba nových zariadení ZEVO s končiacou podporou EÚ,“ dodal.
Podľa hovorcu MŽP Tomáša Ferenčáka zariadenia na energetické zhodnocovanie spravidla narážajú na nesúhlas obyvateľov, v ktorých susedstve má spaľovňa vyrásť. „Na Slovensku sa okrem spaľovní v Košiciach a Bratislave nachádzajú aj ďalšie zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, a to sú zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktorých je spolu päť,“ povedal pre TASR s tým, že na Slovensku neplatí zákaz budovania zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. „Táto otázka však naráža na viaceré problémy. Predovšetkým si potenciálni investori musia zrátať ekonomické parametre. Slovensko nemá veľké sídla produkujúce stabilné a dostatočné množstvo nevytriediteľného odpadu,“ vysvetlil Ferenčák.
Dušan Magula zo spoločnosti Brantner súhlasí s tým, že kapacity európskych zariadení na energetické využitie odpadu sú naplnené. Za hlavný problém označil nedostatok kapacít v Taliansku a Veľkej Británii, z ktorých veľká časť odpadu končí v zariadeniach Beneluxu, Nemecku a aj v Rakúsku. Po ich vybudovaní sa podľa neho situácia na trhu môže zmeniť. „Súhlasím aj s tým, že Slovensko potrebuje ďalšie kapacity na energetické využitie odpadu, keďže produkcia odpadu bude s rastom životnej úrovne stúpať a významná časť odpadu sa nedá a nebude dať materiálovo zhodnotiť,“ povedal pre TASR. S dotáciami na vybudovanie zariadení sa nestotožňuje. „Deformuje to trh a dáva priestor len 'vyvoleným',“ dodal.
Rezort pripomenul, že podľa hierarchie nakladanie s odpadom je energetické zhodnocovanie druhým najhorším spôsobom nakladania s odpadom, najhorším je skládkovanie. Aj na základe tohto postoja EÚ podľa neho nie je v rámci jednotlivých operačných programov umožnené podporovať spaľovne odpadu. Eurofondy sú investované do recyklačných zariadení.
