Bratislava 5. júla (TASR) - Súčasná kríza v Grécku má korene vo vývoji pre tromi či štyrmi desaťročiami, keď sa začal vytvárať klientelistický systém, odolný voči akýmkoľvek reformám. No aj v gréckej spoločnosti sú progresívne sily, ktoré to môže zmeniť, len ich ešte nepočuť. Kríza je šancou, aby takýto líder vyrástol a vyviedol krajinu z marazmu. Povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky vysokoškolský pedagóg na UM STU a odborník na regionálnu identitu Matej Jaššo. Grécku sa venuje už viac ako dve desaťročia a tvrdí, že Gréci majú radi euro, no neuvedomujú si, že to znamená aj naplnenie ich záväzkov, čiže splatenie dlhov.


-S Gréckom ste v kontakte dlhé roky, už viac ako dve desaťročia. O Grékoch kolujú v posledných rokoch po Európskej únii niektoré stereotypy. Ako napríklad, že sú leniví a len natŕčajú ruky, aby dostali peniaze. Máte aj vy takéto skúsenosti? Je to skutočná charakteristika Grékov?-
Nedá sa to povedať takto jednoznačne. Z pohľadu Nemcov alebo aj nás to tak možno vyzerá, ale neuvedomujeme si, že grécka spoločnosť je výrazne vnútorne rozdelená. Rozdelenie je výsledkom dlhšieho vývoja, nielen posledných piatich rokov. Začiatok siaha do 80-tych rokov minulého storočia, do obdobia vlády premiérov z rodiny Papandreu. Vývoj spôsobil, že do veľkého konfliktu sa dostal verejný a súkromný sektor v krajine. Približne pätina obyvateľov Grécka mimoriadne zbohatla na tom, ako sa posilnil práve štátny sektor, v ktorom inkasovali vysoké prémie. Táto skupina ľudí sa v každých voľbách prikloní na stranu, ktorá im zachová ich výhody. Spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi dokážu prehlasovať tých, ktorí by volili rozumnejšie.

Foto: TASR/Richard Kvasňovský

-Čo spôsobilo takéto rozdelenie gréckej spoločnosti?-
Bol to postupný proces, ktorý sa začal v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Štát nastúpil na cestu modernizácie rurálnej krajiny, ktorú sprevádzali rastúce verejné výdavky, ľahko ospravedlniteľné ako predpoklad pokroku. Pritom sa však nehľadelo na udržateľnosť zadlžovania a na finančnú disciplínu. Spoločnosť sa rozdelila na tých, ktorí profitovali na tomto vývoji a na tých, ktorí boli mimo. Dnes sa tento účet spláca a obe skupiny stoja proti sebe. V Grécku naozaj žijú aj ľudia s dvojtisícovými dôchodkami a sú "za vodou". Na druhej strane sú obyvatelia, ktorí z dôchodku ledva vyžijú, pretože celý život hrdlačili vo svojom malom obchodíku. A na túto skupinu rozhodne neplatí fráza o lenivých Grékoch.

-Mali Gréci ekonomicky na to, aby mohli mohutne míňať verejné zdroje na modernizáciu, alebo len využili situáciu po páde vojenskej diktatúry v roku 1974, keď sa vrátili na svetové trhy a mohli získať lacnejšie pôžičky?-
Bola iná doba ako je dnes. Svet bol bipolárny a Grécko hralo dôležitú úlohu ako člen NATO v juhovýchodnej Európe. Najmä v 80-tych rokoch však grécki socialisti prehajdákali obrovskú sumu verejných zdrojov a tieto nezmyselné dostihy vyvrcholili v roku 2004, Olympijskými hrami v Aténach, ktoré boli poznačené zbytočnými výdavkami a korupciou mimoriadnych rozmerov.

-Platí teda aj ďalší zo spomínaných stereotypov, ktorý Grékov nálepkuje ako podvodníkov, najmä, keď sa potvrdilo, že do Európskej menovej únie vstúpili len vďaka účtovným trikom?-
Nevztiahol by som slovo podvodníci na celý národ. Podarilo sa im však vybudovať klientelistický systém odolný voči akejkoľvek reforme. Automaticky generuje do špičkových pozícií ľudí, ktorí sú náchylní na korupciu, podvody a rodinkárstvo. Je to otázka istej korporátnej kultúry štátnych organizácií, kde to boli pravidlá, na ktorých táto pyramída fungovala. Schopní a šikovní Gréci hľadali uplatnenie v súkromnom sektore. Často sa to skončilo tak, že tí najlepší sa napokon vysťahovali do USA alebo do Austrálie. V štátnej správe a v politike ostali ľudia s horšou morálkou.

-Ako vníma dnešnú situáciu grécka diaspora?-
Ani v rámci nej nie je jednotný názor. Diaspora v USA alebo v Austrálii je k súčasným pomerom kritickejšia ako Gréci v Nemecku alebo v iných európskych krajinách. Nechápu celkom, čo sa deje v materskej krajine. Tí, čo ostali v Grécku, zasa kritizujú emigrantov ako ľudí, ktorí utiekli pred zodpovednosťou.

-Grécko je známe nízkym výberom daní, kultúrou ich neplatenia. Dá sa povedať, že je to teda nielen klientelistický, ale aj zlyhávajúci štát?-
Jednoznačne áno. Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa ocitli v takej zložitej ekonomickej situácii. Neplatenie daní sa stalo normou. Dosiahlo absolútne masové rozmery. Daňová kontrola je neúčinná, pretože jej chýbajú kvalifikovaní úradníci. Grécky štát zlyháva vo svojich základných funkciách.

-Je potom v spoločnosti vnútorná sila zmeniť tento vývoj?-
Myslím si, že je, hoci ju stále nie je príliš vidno. Gréci majú za sebou mnoho kríz, ťažších ako je táto súčasná. Roky poroby a zúfalstva napríklad počas druhej svetovej vojny. Prekonali ich za cenu veľkých obetí, a preto si myslím, že sa dostanú aj zo súčasnej krízy. Sily, ktoré majú pud sebazáchovy, nie je momentálne v gréckej spoločnosti veľmi počuť. Tam skôr vynikajú radikáli ako Syriza, ktorí ženú Grécko na okraj priepasti.

-Kto tvorí tieto progresívne sily v gréckej spoločnosti?-
Je to stredná trieda, úspešní ľudia v profesiách, ako je školstvo, veda, ekonómia. Ich hlas sa dostane na povrch. Môže to byť pokojne počas záchrany Grécka, ku ktorej v najbližších rokoch dôjde. Nikde nie je napísané, že sa krajina nemôže počas niekoľkých rokov obnoviť a zotaviť. Z gréčtiny pochádza výraz "metamorphosis", čo je premena, no v slove je zároveň zakódované, že je bolestná. Alebo katarzia, takisto grécke slovo, ktorú vidíme, ako prežívajú aj v reálnom živote.

-Takže bolestivé úsporné opatrenia, ktoré zažívajú Gréci počas posledných piatich rokov, sú katarziou? Menia tamojšiu spoločnosť?-
Určite menia, no obávam sa, že zatiaľ majú Gréci za sebou len kratšiu časť cesty, ktorú musia podstúpiť. Radikálne sa však zmenilo zmýšľanie spoločnosti, prinieslo to aj mnohé negatívne prvky, ako je beznádej, zúfalstvo. Škrty postihli aj ľudí, ktorí sa nepodpísali na katastrofálnom stave štátnej kasy. Myslím si však, že časom sa presadia progresívne sily spoločnosti a nájde sa niekto, kto bude lídrom a dokáže byť symbolom zmeny. To, počas posledných troch desaťročí, chýbalo. Ktokoľvek vyhral parlamentné voľby, sa ukázal neschopný a bol v politike len karikatúrou samého seba. Možno práve táto kríza vygeneruje lídra, ktorý z nej dokáže Grécko vyviesť.

-Dokážu sa tieto sily prejaviť už teraz, v rámci referenda o prijatí alebo odmietnutí dohody s veriteľskými krajinami?-
Výsledok bude veľmi tesný a netrúfam si tipovať presne. V referende rozhodujú emócie. Keby sa konalo neskôr, tak si myslím, že by mali väčšie šance vyhrať tí, čo by volili áno. Teraz je o niečo väčšia pravdepodobnosť, že vyhrajú prívrženci legendárneho "nie", ktoré vyriekol v roku 1940 grécky premiér Metaxas ako odpoveď na ultimátum talianskeho vodcu Mussoliniho. Tento postoj považujú Gréci dodnes za jeden z najslávnejších okamihov svojich dejín. Výsledok si netrúfam predpovedať, ale stále je možné, že zvíťazí rozum nad emóciami hnevu. Možno sa ku kladnej odpovedi priklonia aj mnohí tí, ktorí v januári volili Syrizu, pretože za ňu hlasovali zo zúfalstva.

-Čo majú radšej Gréci, euro alebo drachmu?-
Gréci majú radšej euro, ale neuvedomujú si, že to znamená aj naplnenie ich záväzkov, čiže splatenie dlhov. Nedá sa zároveň hlasovať za to, že odpíšeme všetky dlhy a budeme mať euro. No aj najzanietenejší podporovatelia premiéra Tsiprasa si uvedomujú, že drachma by bola veľmi slabá mena, ktorá nezabráni postupujúcej špirále inflácie. Toto nebude cesta von z krízy.

-V čom majú Gréci najväčší silu a potenciál, ktorý by im pomohol odraziť sa od dna?-
Je to krajina s mimoriadne silnou identitou, ktorú si nepomýlite so žiadnou inou. Nedá sa napodobniť, skopírovať a ani ukradnúť. Grécko jednoznačne patrí do Európy a nielen z dôvodov geopolitiky alebo historického sentimentu, ale aj z hľadiska kultúry. Tam, kde sa končí Grécko, sa začína iný svet a to je naozaj fyzicky cítiť. Môžu sa postaviť na nohy vďaka cestovnému ruchu, potravinárstvu či lodiarstvu. Ak by tieto oblasti dokázali zmodernizovať, vedeli by byť konkurencieschopnejší. Musia si však uvedomiť, že inovácie, flexibilita a férovosť sú hodnoty, bez ktorých nebude fungovať žiadny sektor ekonomiky.

-Mantrou súčasného podnikateľského sveta sú start-upy, malé, flexibilné a inovatívne firmy. Ako je to v Grécku s podporou tohto typu spoločností?-
Áno, aj toto by bola pre nich alternatíva a cesta k modernizácii. No je potrebné si uvedomiť, že v ich súčasnom ekonomicky rozvrátenom prostredí, je situácia práve malých firiem, start-upov veľmi ťažká. Majú problém s financovaním, s dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi a korupciou. Preto mnohí volia radšej cestu menšieho odporu a skončia v rôznych štátnych molochoch, kde majú miesto isté až do dôchodku. Chýba im generácia mladých ľudí, ktorí by verili v úspech a išli do rizika a nových projektov s optimizmom. Bez toho to nejde. Pre mňa je to zo sociologického pohľadu biele miesto na mape Grécka. Vyrástla tam stratená generácia mladých ľudí, ktorých vklad do spoločnosti súčasnosti veľmi chýba. Tento problém, spohodlnenie ľudí, vznikol oveľa skôr ako počas krízy od roku 2009. Zúfalstvo, pesimizmus, emigrácia najlepších ľudí, to všetko je v súčasnosti najviac viditeľné. V jednom bode majú grécki politici pravdu. Samotnými rozpočtovými škrtmi sa z krízy nedostanú. Musí to byť kombinácia úspor na správnych miestach a investícií do kľúčových oblastí hospodárstva a do podpory malých firiem.

Rozhovor s Matejom Jaššom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.