Riga 20. apríla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) môže zvýšiť úrokové sadzby už v júli v dôsledku „významných“ inflačných rizík, ktoré si pravdepodobne vyžiadajú ďalšie sprísnenie jej menovej politiky neskôr v priebehu roka. Uviedol to člen Rady guvernérov ECB a guvernér lotyšskej centrálnej banky Martis Kazaks.

Povedal tiež, že nebude spochybňovať stávky, podľa ktorých sa depozitná sadzba ECB, ktorá je v súčasnosti na rekordne nízkej úrovni – 0,5 %, tento rok zvýši na nulu. Domnieva sa, že nie je potrebné, aby zostávala na tomto „magickom čísle“ dlhšie, ako je nevyhnutné.

Kazaks v rozhovore pre Bloomberg, o ktorom informuje TASR, skonštatoval, že „zvýšenie sadzieb v júli je možné, a nemám dôvod nesúhlasiť s prognózami trhov pre druhú polovicu roka“. ECB smeruje k normalizácii svojej politiky, v rámci ktorej sa bude "krok za krokom postupne dostávať na nulu a potom vyššie“.

Inflácia v eurozóne sa už vyšplhala na rekordných 7,5 % a ďalej rastie. Strážcovia európskej meny tak tento rok pokračujú v uvoľňovaní stimulov. Peňažné trhy odhadujú šancu na zvýšenie sadzieb o štvrť percentuálneho bodu do júla na viac ako 50 %, pričom v septembri a v decembri predpovedajú ďalšie zvýšenie o 25 bázických bodov.

Ale zároveň pre ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine postupujú tvorcovia menovej politiky opatrne. Centrálne banky v USA a Spojenom kráľovstve sú ďalej pri odstraňovaní stimulov z obdobia tzv. pandemickej krízy, za čo si ECB vyslúžila kritiku, že podceňuje inflačné riziká.

"Postupne neznamená pomaly," povedal Kazaks, ktorý má tendenciu byť skôr "jastrabom", teda stúpencom tvrdšej politiky. "Neznamená to vedome zaostávať. Nie, znamená to len kontrolu, či sú prijaté politické opatrenia vhodné.“

Podľa neho zvýšenie sadzieb o 25 bázických bodov sa momentálne „zdá vhodné“, hoci tvorcovia menovej politiky môžu vždy diskutovať o väčších pohyboch v závislosti od ekonomických údajov. Súčasné údaje o inflácii znamenajú, že ECB by nemala čakať na rýchlejší rast miezd. A dokonca aj výrazné spomalenie cenových tlakov alebo ekonomiky by len oddialilo, nie vykoľajilo, normalizáciu politiky ECB, povedal.

Predstavitelia ECB pritom zastávajú názor, že jedným z predpokladov na zvýšenie sadzieb, prvýkrát za vyše 10 rokov, je zastavenie programu nákupu dlhopisov z roku 2015. O tomto sa bude diskutovať na stretnutí 8. až 9. júna.

"Na finančných trhoch sme nezaznamenali žiadne veľké prvky stresu, na základe čoho si myslím, že ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania na začiatku 3. štvrťroka je možné a vhodné," povedal Kazaks. "Či by sa to mohlo stať už koncom júna, budeme musieť prediskutovať, keď dostaneme nové prognózy."

Bloomberg začiatkom tohto mesiaca informoval, že ECB pracuje na zabezpečovacom mechanizme, ktorý by sa dal použiť proti stresu na dlhovom trhu. Kazaks argumentoval, že v súčasnosti nie sú potrebné nové nástroje.

Pokiaľ ide o riziká pre ekonomický výhľad euroregiónu, Kazaks poukázal na pretrvávajúce problémy v súvislosti s pandémiou, ťažkosti v dodávateľských reťazcoch a vojnu na Ukrajine. Podľa neho je ekonomika pravdepodobne bližšie k „nepriaznivému scenáru“, ktorý ECB zverejnila v marci, a ktorý predpokladá slabší rast a rýchlejšiu infláciu v tomto roku. Riziko technickej recesie pritom nepovažuje za „triviálne“.

Lotyšsko, rovnako ako mnohé z európskych krajín, sa snaží urýchliť snahy o nezávislosť od ruského plynu. Kazaks uviedol, že región bude mať prospech zo spoločného fondu (podobnému fondu obnovy vytvorenému v reakcii na pandémiu) na pomoc pri dosahovaní energetickej nezávislosti a investíciách do obnoviteľných zdrojov.

„Sankcie voči Rusku sú nevyhnutnou podmienkou, ale aby boli účinné, musíme sami zmeniť spôsob, akým sa správame,“ povedal. „Výzvou pre Európu je byť schopný odkloniť sa od ruských zdrojov energií skôr, ako Rusko nájde nové spôsoby dodávok iným kupcom," dodal.