Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Makroekonomická prognóza, daňová prognóza, ale aj najbližší vývoj vo verejných financiách na Slovensku bude rámcovaný a limitovaný energetickou krízou v Európe, uviedol Marcel Klimek.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. septembra (TASR) - Napriek pokračujúcej pandémii ochorenia COVID-19, energetickej kríze a konfliktu na Ukrajine by mal v budúcom roku rásť hrubý domáci produkt Slovenska o 0,6 % a v tomto roku o 1,9 %. Vyplýva to zo septembrovej makroekonomickej prognózy, ktorú v utorok predstavil štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Inflácia by mala pre vysoký nárast cien energií v tomto roku dosiahnuť 12,4 % a v budúcom roku ešte zrýchli na 13,5 %.
"Makroekonomická prognóza, daňová prognóza, ale aj najbližší vývoj vo verejných financiách na Slovensku bude rámcovaný a limitovaný energetickou krízou v Európe," povedal Klimek. Analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) už do prognózy zakomponovali plánované zásahy štátu do cien energií pre obyvateľstvo, ktoré by mali zastropovať ich ceny. Pokiaľ by štát nezasiahol, ceny by sa zvýšili až štvornásobne a inflácia by mohla v budúcnosti vyskočiť až na 30 %. Negatívny vplyv vysokých cien energií na priemysel sa však už prejavuje a bude podľa Klimeka pokračovať aj v prvom polroku 2023.
Riaditeľ IFP Juraj Valachy priblížil, že v prvom polroku tohto roka podporila HDP domáca spotreba, keď obyvatelia využili rezervy vytvorené počas predchádzajúceho obdobia, no tento efekt postupne oslabuje. "Nožnice medzi príjmom domácností a výdajom domácností sa musia niekde spojiť a nemôžu byť otvorené natrvalo," upozornil Valachy. Ekonomiku však v budúcom roku zasiahnu aj problémy zahraničných partnerov, kde eurozónu podľa Valachyho čaká stagnácia.
Rast nominálnej mzdy vo verejnom sektore by mal v budúcom roku podľa prognózy prekročiť 10 % a podobný rast očakávajú analytici aj v súkromnej sfére. Rast reálnej mzdy by sa mal v priemere počas nasledujúcich rokov pohybovať okolo nuly. Zamestnanosť by podľa analytikov mala stagnovať.
V oblasti firemných daní zaznamenali analytici za rok 2021 rast výberu daní okolo 30 %. "Vidíme však, čo sa deje, a teda absolútne neočakávame podobné číslo v roku 2022," povedal Valachy. Zisky firiem podľa neho výrazne zníži rast cien energií. Efekt vyššieho výberu daní sa však v nasledujúcom období vynuluje nárastom valorizácie dôchodkov.
"Makroekonomická prognóza, daňová prognóza, ale aj najbližší vývoj vo verejných financiách na Slovensku bude rámcovaný a limitovaný energetickou krízou v Európe," povedal Klimek. Analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) už do prognózy zakomponovali plánované zásahy štátu do cien energií pre obyvateľstvo, ktoré by mali zastropovať ich ceny. Pokiaľ by štát nezasiahol, ceny by sa zvýšili až štvornásobne a inflácia by mohla v budúcnosti vyskočiť až na 30 %. Negatívny vplyv vysokých cien energií na priemysel sa však už prejavuje a bude podľa Klimeka pokračovať aj v prvom polroku 2023.
Riaditeľ IFP Juraj Valachy priblížil, že v prvom polroku tohto roka podporila HDP domáca spotreba, keď obyvatelia využili rezervy vytvorené počas predchádzajúceho obdobia, no tento efekt postupne oslabuje. "Nožnice medzi príjmom domácností a výdajom domácností sa musia niekde spojiť a nemôžu byť otvorené natrvalo," upozornil Valachy. Ekonomiku však v budúcom roku zasiahnu aj problémy zahraničných partnerov, kde eurozónu podľa Valachyho čaká stagnácia.
Rast nominálnej mzdy vo verejnom sektore by mal v budúcom roku podľa prognózy prekročiť 10 % a podobný rast očakávajú analytici aj v súkromnej sfére. Rast reálnej mzdy by sa mal v priemere počas nasledujúcich rokov pohybovať okolo nuly. Zamestnanosť by podľa analytikov mala stagnovať.
V oblasti firemných daní zaznamenali analytici za rok 2021 rast výberu daní okolo 30 %. "Vidíme však, čo sa deje, a teda absolútne neočakávame podobné číslo v roku 2022," povedal Valachy. Zisky firiem podľa neho výrazne zníži rast cien energií. Efekt vyššieho výberu daní sa však v nasledujúcom období vynuluje nárastom valorizácie dôchodkov.
